Blog Profesia.sk
okt
28

Motivovať stačí jediným slovíčkom. Prečo ho na Slovensku nepoužívame?

Autor: | Kategórie: Pracovný život | Značky: ,
Motivovať stačí jediným slovíčkom. Prečo ho na Slovensku nepoužívame?
Verili by ste, že motivovať k dobrému výkonu môžete hocikoho a najlepšie úplne cudzieho človeka? Dokonca, že na to stačí jediné slovo a nie je to "ďakujem"?

Ako často vám dobrú náladu pokazí podráždená úradníčka, protivný čašník či frustrovaná predavačka? Priznám sa vám, mne sa to stávalo často. Človek si predsa platí za nejaké služby a dostane sa mu len polovičatých odpovedí a drzého prístupu. My, Slováci, sme už ale raz takí – na nekvalitné služby si ponadávame pri pive, ale skôr či neskôr sa na miesto činu vrátime a prístup, ktorý sa nám vlastne nepáči, tolerujeme, aby sme sa nad ním opäť mohli rozčuľovať.

Koľkokrát ste si ale povedali, že človek, ktorý vás obsluhoval, má možno len zlý deň? Že ho rozhodil predošlý zákazník? A že sa celé týždne nedočkal uznanlivého slova? Slovákov, ktorí prichádzajú do kontaktu s klientmi, máme často zaškatuľkovaných ako neochotných. A pritom im možno len chýba motivácia, ktorú v zahraničí vedia rozdúchať jediným slovíčkom.

Ako motivovať jediným slovom

Posledné študentské leto som strávila v Spojených štátoch ako plavčík v zábavnom parku. Pozícia, na ktorej so zákazníkom ani veľmi neprichádzate do kontaktu. Napriek tomu bolo úplne bežné, že si návštevník nechal zavolať nadriadeného a zamestnanca verejne pochválil. Či išlo o bleskový zdravotný zásah, alebo len trpezlivé navigovanie k najbližším toaletám. Za oceánom úplne normálna vec, ktorá podporuje lojalitu, pracovitosť a výkon nad rámec očakávaného, prípadne podporuje aj princíp bonusového odmeňovania.

Asi ešte pod vplyvom skúseností zo zahraničia som pred časom spravila rovnakú vec aj ja. V butiku, do ktorého som dovtedy nechodila, ma hneď na prvý raz pozitívne odrovnal prístup jednej z predavačiek. Keď som sa opatrne spýtala, či môže zavolať nadriadeného, od strachu biela ako stena mi povedala, že sa v predajni práve nenachádza. Upokojila som ju, že chcem iba odovzdať pozitívnu spätnú väzbu a nájdem si teda inú cestu. A tak som spoločnosti referenciu napísala na Facebook.

Poviete si, možno to bola iba mladá brigádnička, ktorú ešte držalo prvotné zapálenie, veď ju to časom prejde. Ale stačila stručná pochvala a motivácia a plné pracovné nasadenie ju držia dodnes. Ako to viem? O pár mesiacov si ma sama našla na Facebooku:

profesia-sk_ako_motivovat

Drobné skutky menia svet

Nedávno som natrafila na prezentáciu uznávanej životnej koučky Barrie Davenportovej, v ktorej vyzýva k tomu, aby sme menili každodenný svet k lepšiemu malými skutkami. Okrem iného aj tým, že povieme niečo láskavé človeku, ktorý nás obsluhuje alebo nám poskytuje nejakú službu. Zdá sa vám to banálne a úplne prirodzené? Skúste ale spočítať, koľkokrát za posledný mesiac ste niekoho verejne pochválili za dobre odvedenú prácu.

Na Slovensku dobrú robotu väčšinou ocení len nadriadený, a ten často nevie, ako na to. Peniaze sú krátkozraká motivácia, ktorá funguje iba dočasne. Ak zamestnanca v práci ubíjajú napríklad nejasné kompetencie či nemožnosť rastu, vyšší plat to nevyrieši. Rovnako tak nemotivujete čašníčku, ktorej síce necháte kráľovské prepitné, no bez slova opustíte reštauráciu.

Páčil sa vám prístup aj služby? Povedzte to! Ak vám v bistre chutilo, dajte to vedieť obsluhe a nechajte odkázať aj kuchárovi. Videli ste to predsa už v toľkých filmoch, tak prečo to nerobiť v reálnom živote? Jedinou úprimne myslenou pochvalou priamo do očí adresáta vyvoláte pocit hrdosti a spokojnosti, ktorý je hnacím motorom na nezaplatenie. A funguje to stopercentne, vo všetkých profesiách.

Aj negatívny podnet je motivácia

Bohužiaľ, na Slovensku sa zatiaľ s nadriadeným rozprávame, len keď sa chceme sťažovať. Že to nie je váš prípad a pekne sa poďakujete a pozdravíte, aj keď servis nestál za nič? Aj vtedy robíte viac škody ako úžitku. Jeden nepríjemný, frustrovaný a demotivovaný zamestnanec kazí meno spoločnosti viac než nechtiac nevydarená služba. Pomôžte firme odhaliť tento slabý článok a sami sebe spríjemníte každý ďalší raz, keď budete využívať jej služby.

Alebo jednoducho motivujte ľudí vy sami. Otvorená pochvala je niečo, za čo sa netreba hanbiť, naopak, mali by sme ju na Slovensku hrdo používať. Ten pocit na oboch stranách stojí za to, vyskúšajte to najbližšie, keď budete spokojní so službami.

babulicova@profesia.sk
Dominika Babulicová
Produktová marketingová špecialistka
Profesia spol. s r.o.
Idealistka, ktorá sa snaží robiť svet lepším cez dobré texty a dobro(voľníctvo). Z médií presedlala na online marketing. Najčastejšie bloguje o motivácii, úspechu, produktivite a hľadaní práce.
Všetky články autora

13 komentárov

  1. Pridal: Lucia Kniezova | 29. októbra 2014 15:01
    Odpovedať

    A ja tymto chvalim Dominiku za skvely clanok!
    Aj ja verim, ze svet robi krajsim a lepsim kazdy dobry skutok.
    A tento clanok ho urobi zase o cosi krajsim :).

  2. Pridal: Soňa | 30. októbra 2014 08:34
    Odpovedať

    Dobrý deň, veľmi pekný a pozitívny článok. Tiež sa za príjemný prístup poďakujem a s úsmevom pochválim. Budem to robiť častejšie. Ďakujem za nový pohľad na vec. Pekný deň.

  3. Pridal: Jan Strom | 30. októbra 2014 09:31
    Odpovedať

    Pekny clanok, no tie negativne pristupy ludi sa nedeju len na Slovensku, je to aj inde. Nie je tu vsetko az take zle :)

  4. Pridal: stromček zelený | 30. októbra 2014 12:12
    Odpovedať

    ale no dievčatá :) aby ste popri toľkom motivovaní, chválení a šťastí z roboty, nezabudli na čo sa do roboty vlastne chodí. viem, že dnes je strašne moderné sa takto nabudzovať, všelijak motivovať, potlapkávať sa navzájom, usmievať, … ale je to dosť trápne a úplne zbytočné.

    • Pridal: palec | 30. októbra 2014 16:19
      Odpovedať

      ja že do roboty sa chodí odpočívať & pospať si

  5. Pridal: keso | 31. októbra 2014 18:53
    Odpovedať

    Mna take slovo vdacnosti a ocenenia vie dost podrzat v stereotypnej robote navyse slabo platenej, cheers

  6. Pridal: Henrieta | 1. novembra 2014 08:16
    Odpovedať

    Milá Dominika,
    potešilo ma, že aj touto cestou chceš zasiať pozitívne zmeny medzi ľudmi. Mám rovnakú skúsenosť.
    Ľudia sa skôr zľaknú, ak ich chceš pochváliť. U starších osôb sa stretávam s tým, že nie sú zvyknutí, že sú chválení, sú naučení, že pochvala ide cez odmeny. U mladších skôr pocit vlastnej frustrácie, že môžem byť a som "dobrý". S tým súvisí skúsenosť, že ak dobrým zamestnancom ponúkneš určitú slobodu pri riešeniach a nápadoch, majú problém ju prevziať, odmietajú zodpovednosť.

    Myslím, že úprimná pochvala je rozpoznateľná :-) od prázdnych naučených motivácii.

    Človeka môže oklamať jeho ucho, keď počuje chválospev, ale jeho oko vidí….a nedá sa oklamať :-)

  7. Pridal: sss | 1. novembra 2014 16:31
    Odpovedať

    Super článok… Náhodou, mňa dnes dneska pochválil zákazník pred šéfom a celkom sa mi to páčilo… :D

  8. Pridal: Milos HOMER | 8. novembra 2014 04:31
    Odpovedať

    Copywriterka neexistuje !!! . Kedze ste High Educated , predpoklada sa ze by ste mohli zacat pouzivat to spravne slovo v anglictine. Ale kedze mate predpokladam Diplom zo slovenskej
    skoly pokuste sa prosim pouzivat vyrazy a nazvy ludom v tej krajine blizke .
    Som Slovak a hanbim sa za to ked sa pomylim v slovenskej gramatike , ale este viac ,ked sa
    zmylim v inych .
    Takze : copywriter = a person who writes the text of advertisements or publicity material.
    V preklade = textar = reklamný pracovník
    Takze po slovensky by ste mohli byt aj TEXTARKA = REKLAMNA PRACOVNICKA
    Ale to sa Vam asi copywriterke nebude pacit .
    Vy ste asi od Bystrici .

    Have you Good Night .

    milos

    • Pridal: Dominika Babulicová | 11. novembra 2014 11:33
      Odpovedať

      Dobrý deň, Miloš. Ďakujem za Váš názor a nepochybujem, že Váš preklad je správny. Napriek tomu sme sa v Profesii rozhodli používať anglicizmy, pretože v technologickej oblasti, v ktorej pôsobíme, ich považujeme za zrozumiteľné. Navyše patríme do medzinárodnej mediálnej skupiny, takže anglické názvy pozícií v našej firme sú pre nás úplne prirodzené. Ďakujem za prečítanie blogu, verím, že sa Vám páčil. Prajem všetko dobré a aby ste nemali väčšie starosti než preklady anglicizmov :)

  9. Pridal: dujan | 11. novembra 2014 13:17
    Odpovedať

    Ako keby si mi to zobrala z ust … o to presne ide .. som rad ze sa to s casti dostava aj na slovensko ono to potrva dlho ale raz to príde. .. je to moje prvoradé konanie ked vidím na ludoch ako su uplne bez nalady sklamany smutny v práci co nemozem povedať v zahraničnych krajinách .. usmev a pochvaly robia svoje . No ta horšia vec ze ked prídeš medzi vlastných znamych ktorý kedysi by akoze dali ruku do ohna za teba citujem povedia : ti je…, to co si spravil :-)

  10. Pridal: Miroslav Musil | 23. decembra 2014 14:55
    Odpovedať

    Dominika, vystihla si bežnú pliagu vo vzťahoch v práci aj spoločnosti: najmä šéfom, ale aj iným ľuďom úplne uniká zásada, že veľa razy ľuďom najviac ulahodí a zaváži to, čo je finančne najmenej nákladné: pochvala, úsmev, povzbudenie, pohladkanie…
    Súhlasím s Tebou aj v tom, že by sa nemalo preháňať to obávané:
    "Na Slovensku po slovensky".
    Veľa šťastia s ľuďmi a v živote!
    Miro

  11. Pridal: Zuzana | 30. septembra 2016 22:55
    Odpovedať

    Úplne súhlasím, aj mňa vždy potešila pochvala a najlepšie bolo počuť od mojich malých zákazníkov(keďže som s deťmi v detskom kútiku) "teta, ja ťa ľúbim" alebo keď mi ich rodičia oznámili, že si vyratúvajú dni, kedy mám službu, alebo deti nakuknú do kútika a potom počujem na celé nákupné centrum "je tam moja teta"…tak to je skvelý pocit.

Pridať komentár

Napísať odpoveď pre sss Zrušiť odpoveď

správa *

meno *

e-mail *

Hľadať

Najčítanejšie za mesiac

Kategórie

Facebook