Neberte si príklad z postihnutých, vyzýva vozíčkar, ktorý neobsedí

Profil na LinkedIn ho donedávna predstavoval ako „hravého mimozemšťana, ktorý miluje kakao“. Ale keďže už ide do tuhého, musel dospieť. Ivan Páleník je vozíčkar, ktorý neobsedí na mieste. Hoci v súčasnosti pôsobí ako grafik, technický redaktor a šéfredaktor na Slovenskej technickej univerzite, jeho cesta za uplatnením bola dlhá, kľukatá a plná bariér. Vyskúšal si všeličo, od pomocnej administratívnej sily cez internetovú kaviareň, reštauráciu, povolanie programátora až po tri dni na helpdesku v banke.

Ivo je dôkazom, že vozíčkarovi sa uplatnenie nehľadá ľahko, ale nie je to nemožné. „Raz som okolo firmy, kam som bol pozvaný na pohovor, krúžil niekoľko desiatok minút. Nedokázal som nájsť parkovanie a už som neveril, že sa na pohovor dostavím. Nakoniec boli vrcholom ľadovca, ktorý som nedokázal zdolať, dva schody, ktoré mi pri telefonickom overovaní nespomenuli,“ usmieva sa s odstupom času. „Túto prácu som nakoniec nedostal. Ale aj tento zážitok ma nasmeroval k jednému z mojich projektov.“

Nesedel so založenými rukami

Najskôr sa pustil do platformy Handicap.sk, ktorá podľa jeho pôvodných predstáv mala búrať bariéru medzi postihnutými a „zdravými“. „Chcel som dať tým ‚najslabším‘ možnosť niekde sa prezentovať, niekam ísť po radu, chcel som priniesť na internet niečo užitočné. A to nielen pre zdravotne postihnutých, ale aj pre ostatných, ktorí o našej komunite veľa nevedia,“ popisuje Ivo svoj prvý projekt. Na oboch stranách podľa neho platí, že ľudia na seba stále nevedia reagovať. Zdravotne znevýhodneným chcel ukázať, že nemusia byť v úzadí, stačí len trpezlivejšie vysvetľovať, prijímať výzvy a nebrať všetko pasívne. A hlavne, že za svoje práva musia bojovať. Aj preto portál dostal výpovedné logo, ktorým je vozíčkar prevrátený na chrbte, vraj „ako prekotená lienka.“ Na druhej strane, chcel zdravým ukázať, že postihnutých sa netreba báť, treba ich viac počúvať. Nepomáhať im, ale asistovať. A nemať voči nim predsudky, ale vnímať ich ako rovnocenných partnerov. Veľakrát vedia prekvapiť.

Z projektu malo byť pôvodne diskusné fórum, pretože Ivan dúfal, že človek napríklad po úraze s následkami sa tu podelí o skúsenosť a ľudia s podobným osudom mu poradia. Že sa tiež nájdu odborníci, ktorí budú dobrovoľne prispievať do poradne. A oni sa našli, po čase však nemali komu odpovedať. „Postupne sa stalo to, že pokiaľ nikto v diskusiách nevyrýval, nenadával ostatným, nehejtoval, netrolloval či nesabotoval samotný portál, ‚nebolo to ono‘. Taktiež veľa ľudí neustále čakalo, čo im kto prinesie. No takto to nefunguje.“ A tak zostalo na fóre po pár rokoch ticho. Teraz funguje ako portál s novinkami a zaujímavými článkami nielen pre postihnutých, a tak je to vraj dobre.

Nevzdal to po prvom neúspechu

Ani komplikácie s prvým projektom Ivana neodradili a zhmotnil ďalší nápad. „Nebudem sa hrať na hrdinu, aj mne sa stáva, že neodhadnem podmienky, na ktoré sa ako vozíčkar musím pripraviť. Ako sa na miesto dostanem, o koľko skôr musím vyraziť, čo si nesmiem zabudnúť, prípadne či potrebujem pomoc asistenta. Čím väčší omyl, tým väčšia námaha, ktorú musím vynaložiť.“ No nielen vozíčkarom, ale i rodičom s bábätkami či seniorom sa stáva, že musia čeliť bariéram. Bežné potreby teda odhalili, že chýba nejaký univerzálny nástroj, ktorý vám povie, kam sa s prihliadnutím na určité špecifické potreby dostanete a kam nie. A tak vznikol navigátor Monitoring prístupnosti (go-ok).

Mapa je celosvetovo jedinečná, pretože nehodnotí objekty zastaraným a nepraktickým spôsobom „nálepkovania“. Z označenia červenou, oranžovou či zelenou „nálepkou“ totiž ľuďom nebolo jasné, pre koho je lokalita dostupná a na aké bariéry sa treba pripraviť. „V go-ok si užívateľ zadefinuje podmienky, ktoré je schopný prekonať (napríklad že má vozík široký 60 cm a prejde prekážku vo výške 5 cm) a systém mu odporučí vyhovujúce objekty. A môžu byť po celom svete.“ Bez pomoci verejnosti by však Ivan a jeho tím objekty mapovať nedokázali. Na skúšku preto začali s menším projektom parking4disabled, ktorý funguje ako vyhľadávač parkovacích miest vyhradených pre zdravotne postihnutých. Beží na dvoch rozhraniach, užívateľskom a editorskom. Editormi sa môžete stať aj vy – kedykoľvek uvidíte parkovacie miesta vyhradené pre zdravotne postihnutých, jednoducho ich odfoťte cez mobilnú aplikáciu, čím ich pridáte do mapy. Nezaberie vám to viac ako pár sekúnd.

Nešiel po prvoplánovom zisku

Ivan a jeho práce sú dôkazom, že niekedy nejde o peniaze, ale o správnu vec. Všetky projekty robí neziskovo, v rámci voľného času a s neoceniteľnou pomocou dobrovoľníkov. Sám vraj nevie, čo ho k tomu vedie, a aspoň stokrát s tým už chcel „praštiť“. No pocit užitočnosti a pomoci ľuďom tam, kde iní nevládzu či kompetentní zlyhávajú, mu vraj dáva vedieť, že je v tom doma a s tímom sa mu to darí plniť. A  je tiež dôkazom, že aj s neľahkým údelom sa dá nájsť uplatnenie. „V prvom rade treba začať od seba. Mať chuť pracovať, spraviť niečo so svojím životom, mať chuť byť užitočný a niečo tvoriť. Viem, fyzické bariéry sú často neprekonateľné, ale verte mi, najhoršie sú tie mentálne. A to aj my, zdravotne postihnutí, máme moc meniť.“

Prečo si nebrať príklad z postihnutých, o tom Ivan porozpráva na veľtrhu Profesia days 2015. Po prvý raz na ňom nájdete aj špeciálnu Zónu bez hraníc pre všetkých, ktorí chcú vedieť, ako sa rovnocenne uchádzať o pracovné uplatnenie, ako zvládnuť prekážky a znevýhodnenia na trhu práce a ako dobrovoľníctvo pomôže naštartovať kariéru. Príďte sa inšpirovať 25. a 26. februára do bratislavskej Incheby.