Veľmi dlho som sa odhodlávala, aby som začala s behom. Viackrát som to aj vyskúšala, ale poznáte to – kým niečo naozaj nechcete, nikdy s tým reálne ani nezačnete. Po prečítaní zopár reportov, blogov a zážitkov z Behu od Tatier k Dunaju som si však povedala, že aj ja by som to raz chcela zažiť. Bol to pre mňa nedosiahnuteľný cieľ. Pri svojich začiatkoch v októbri minulého roka som zabehla tristo metrov a fučala som ako parná lokomotíva. Päť kilometrov bola pre mňa nedosiahnuteľná vzdialenosť.
Druhé nakopnutie prišlo s návštevou New Yorku. Tá neskutočná atmosféra v Central Parku a množstvo bežcov všetkých vekových aj váhových kategórií – mala som chuť okamžite si obuť tenisky a rozbehnúť sa. Napokon som si prečítala aj o newyorskom maratóne a jeho zaujímavých príbehoch a bolo rozhodnuté. Už to nebola len myšlienka, ale obrovská chuť začať.
Či štartujem so synom, alebo s tímom, odbehnúť musím sama
Tento blog mám v hlave už dlho. Svoje bežecké aktivity občas zverejňujem na Facebooku a delím sa o zážitky a úspechy s priateľmi. Ale dozrel čas, aby som o svojej motivácii napísala na blog a inšpirovala ďalších – a to nielen k behu, ale k celkovému rozbehnutiu sa.
Ako správny manažér som si stanovila cieľ. Minimálne Devín – Bratislava musím zabehnúť. Našla som bežecký klub Run for Fun, kde som sa opatrne opýtala, za akých podmienok a čo môžem urobiť, aby som začala behať. Odpoveď bola jednoduchá: príďte sa pozrieť na tréning a uvidíte.
Je to podobné ako pri riešení projektu či úlohy. Keď máte spoločný cieľ, tak sa vzájomne podporujete a rozumiete si, máte rovnaký slang. Hlavne v začiatkoch, keď nemáte niečo ako zvyk, chýba vám chuť alebo to jednoducho nejde, je super, ak vás podporí kolega. A tak isto aj vy jeho.
Prvý Profesia tréning v októbri 2013
Keď máte pred sebou veľké sústo, neviete si predstaviť, ako sa dopracujete k výsledku, a môže vás to skôr demotivovať. Preto je dôležité – podobne ako vo firme – stanoviť si krátkodobý cieľ, ktorý je dosiahnuteľný v reálnom čase. Jedna vec je zvyšovať počet kilometrov a celkový zabehnutý čas, ale druhá vyskúšať si to v realite. Podobne keď idete prezentovať, pripravujete si dáta a chystáte sa na prezentáciu. Potom konečne príde deň D a vy prezentujete. Alebo si môžete predstaviť aj paralelu s pohovorom pri hľadaní práce.
Spätne som si uvedomila, že začať s behom je veľmi podobné ako riadenie firmy. Máte víziu, krátkodobý a dlhodobý cieľ. A k tomu, samozrejme, potrebujete akčné kroky. Beh je najlepší možný relax po ťažkom dni v práci. Byť so svojimi myšlienkami a pocitmi, usporiadať si v hlave a rozanalyzovať pracovný deň je skrátka na nezaplatenie. Vyčistíte si hlavu a doplníte energiu. Veľakrát sa mi stalo, že pred behom som bola bez energie, po hodine behu som ale mala na veci úplne iný, doslova helikoptérny pohľad. Zrazu som sa necítila tak, že nevládzem, ale mala som oveľa viac energie a pocit, že všetko zvládnem vyriešiť.
Naše prvé reálne preteky boli štafeta na ČSOB maratóne. Bolo to len približne päť-šesť kilometrov na jedného člena tímu. Pretek mal však vynikajúcu, strhujúcu atmosféru, dostali sme prvé medaily a mňa zaplavil pocit, že tá námaha mala zmysel. Pocit eufórie po zabehnutí sa nedá ničím vynahradiť. No veľmi podobne sa cítim, keď úspešne zvládneme Profesia days alebo dokončíme iný dôležitý projekt a všetko dobre dopadne, uchádzači aj klienti sú spokojní a ako tím z toho máme výborný pocit.
Profesia tím pred štartom na maratóne Devín – Bratislava 2014
Keď som sa dostala do štádia, že som už zvládla odbehnúť z bodu A do bodu B aj osem kilometrov, začala som to preháňať. Chcela som urýchliť svoje zlepšenie. Raz som prišla na tréning a nebola som schopná zabehnúť ani jedno jediné koliečko. Diagnóza od trénerky: pretrénovanie. Klasické poučenie – všetkého veľa škodí a rovnako aj v práci je potrebný oddych a work-life balance. Inak ľahko vyhoríte a nebudete môcť vôbec vykonávať svoju prácu.
Buďte dôslední a neočakávajte zázraky na počkanie. To sa jednoducho nedeje. Tak ako v podnikaní či v bežnom zamestnaní, ľuďom často chýba vytrvalosť. Ak chcete vybudovať dobrú webovú stránku, trvá to roky. Podobne je to s behom. Začiatky sú naozaj ťažké a bolia, ak nevládzete bežať, prejdite do chôdze a postupne predlžujte intervaly, v ktorých sa pokúšate o poklus. Naučila som sa, že radšej menej a pravidelne než nárazovo a zničujúco.
Keď chýba impulz, tak to jednoducho nejde. Keď riadim tím, musím poznať ľudí a ich potreby, aby som ich dokázala strhnúť a motivovať k dobrému výkonu. Behom sa mi za pár mesiacov podarilo schudnúť osem kilogramov a hlavne sa cítim lepšie psychicky aj fyzicky a vidím neuveriteľný pokrok. A to mi osobne stačí, aby som chcela trénovať ďalej. Aj keď sa mi nechce, funguje, že sa oblečiem a vyjdem von – zrazu to ide samo. Rovnako aj v kariére stačí prekonať ten moment, kedy sa vám nechce ani obliecť. :)
V horách, v daždi i na dovolenke pri mori – behám za každých okolností
Momentálne si svoj život bez behu neviem predstaviť a najbližšie sa chystám na Beh od Tatier k Dunaju. Zatiaľ síce nie s tímom Profesia, nebolo nás dosť, no verím, že budúci rok tím vytvoríme. Dokážem zabehnúť viac ako 21 kilometrov a oficiálne si to vyskúšam v Košiciach. A ako som spomínala, môj sen je zabehnúť New York Marathon a inšpirovať ďalších ľudí.
Najdôležitejšie však je behať pre radosť a dobrý pocit. Ja posielam jedno obrovské ďakujem ľuďom, ktorí mi pomáhali: trénerke Renátke Polanskej, dievčatám z klubu Run for Fun, všetkým kolegom, šéfovi Raimovi z Fínska a neskutočne trpezlivým členom rodiny, ktorí ma musia počúvať, lebo beh je pre mňa top téma. ;) Ak chcete, pridajte sa, rada vám poradím!
S kolegami z materskej spoločnosti Alma Media z Fínska
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!