V článku Mýtus Televarieté: práce, která nás bude bavit český psychológ Dalibor Špok vysvetľuje, prečo vás takéto hľadanie práce môže dostať do slepej uličky.
Prirodzene a pochopiteľne očakávame, že nám naša práca bude prinášať radosť a naplnenie. A to ako vo výsledku, tak aj v procese. Preto sa aj zameriavame na povolania, na ktoré máme predpoklady. Ak nám ide práca s drevom, budeme hľadať miesta, kde môžeme tento talent uplatniť, napríklad v remesle či umeleckej výrobe. A takto je to, samozrejme, v poriadku.
Problém nastáva, keď od svojho zamestnania čakáme prísun intenzívnych pocitov nadšenia a zábavy. Je to podobné ako fascinácia začínajúcim romantickým vzťahom. Očakávať od práce, že nás bude zásobovať príjemnými pocitmi a dlhodobo nás bude baviť každý jej aspekt, je cesta po špirále sklamaní a nekonečnom hľadaní vždy novej, “tej pravej” práce.
Ako spomína v uvedenom článku Dalibor Špok, oproti minulosti, keď bolo povolanie definované skôr tradíciou rodiny a spoločenským statusom, dnes máme nekonečné možnosti výberu. A netýka sa to len výberu zamestnania, ale aj širšieho okruhu nášho spoločenského pôsobenia.
Ak si dnes chcete dopriať zážitok z konkrétnej hudby, pustíte si ju. V prehrávači, rádiu či v mobile. Prakticky v ktorejkoľvek chvíli máte dostupné také zážitky, po akých aktuálne túžite. Nie je tak potrebné čakať a tešiť sa niekoľko dní či týždňov na to, aby ste sa v slávnostnom oblečení dostavili raz mesačne do divadla a nechali v sebe zážitky pracovať ešte dlhý čas po predstavení.
Zdroj: etlabora.cz
Ponuka okamžitých, rýchlo dostupných ziskov v podobe príjemných pocitov je záležitosťou doby, v ktorej žijeme. Slogany o inováciách, neustálom raste a šťastných pracovníkoch, ktorých práca baví, zaplnili regály s motivačnou literatúrou aj verejný priestor. My sa potom domnievame, že je to norma a je to takto žiaduce. Zároveň sa cítime nesvoji, ak takéto pocity v práci nezažívame. Vrhá to na nás tieň pochybností o zamestnávateľovi, o sebe v rámci firmy a aj o celom povolaní, v ktorom pôsobíme.
Ak sa totiž spoliehame na to, že práca nás musí baviť, vystavujeme sa jej zovšedneniu a opadnutiu záujmu. Práca tak prestáva byť pre nás impulzom k nadšeniu a radosti.
A práve v okamihoch, keď prirodzene dôjde k určitému zovšedneniu, sa mnohí z nás začnú obzerať po novom zdroji intenzívnych emócií a hľadajú zas novú prácu, novú zábavu, ktorú po čase zas a opäť opustia.
Pristupovanie k hľadaniu práce, ktorá nás bude baviť, je pasívnym očakávaním. Znamená to, že nevyvíjame žiadnu aktivitu, aby sme také niečo dosiahli a obzeráme sa po takých zamestnaniach, ktoré samé o sebe obsahujú “zábavnú” zložku.
Chceme byť skrátka očarení ako pri sledovaní televíznej šou bez toho, aby sme sa o toto očarenie sami pričinili. Ako sme si ukázali vyššie, kladné emócie, ktoré takýmto spôsobom od práce získame, zákonite vyprchajú a zanechávajú prázdno.
Zdroj: etlabora.cz
Hľadajme takú prácu, v ktorej budeme my sami vedieť vybudovať zmysel pre náš život. Tešme sa z pocitov naplnenia a radosti, ktoré takýto proces sprevádzajú. Nebudeme tak potrebovať pasívne čakať, kým nás bude baviť, a na konci ju zahodiť medzi skonzumovanú a všednú nudu. Staneme sa aktívnymi tvorcami svojho životného príbehu, ktorého je kariéra neoddeliteľnou súčasťou. Vrátane zodpovednosti za svoje rozhodovanie a kompetenciu pri prekonávaní prekážok a zvládania problémov.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Jednym slovom….
Uzasne…..