Perfekcionista si na pracovisku dáva veľmi vysoké ciele, býva kritický nielen voči sebe, ale i k svojim kolegom. Zvyčajne si „vysníva“ dokonalú verziu situácie alebo presný výsledok. Ak sa nepodarí splniť tento cieľ, cíti sa nespokojný.
Flegmatik, podľa definície F. Litauerovej z knihy Osobnosti plus, „dokáže vykonávať dlhodobo a monotónne pridelené pracovné úkony“. Jeho správanie je stále, veľmi ťažko prijíma zmeny, nové podnety mu prekážajú. Pre ľahostajný prístup môžu byť jeho pracovné výkony nedostatočné, čo spôsobuje kritiku zo strany nadriadených.
Perfekcionisti môžu byť adaptívni a maladaptívni. Príkladom adaptívneho perfekcionistu je športovec, ktorý sa neustále snaží prekonávať svoje hranice. Zabehnúť rýchlejšie, skočiť ďalej, streliť viac gólov. Charakterizuje ho intenzívna snaha dosiahnuť cieľ. Ak sa mu to nepodarí, rýchlo sa s tým vyrovná a pokračuje vo svojich snaženiach. Psychológovia to považujú za zdravú formu perfekcionizmu.
Opakom sú maladaptívni perfekcionisti. Tí potrebujú mať neustálu kontrolu nad každým aspektom svojho života. Ak to nie je možné, podliehajú úzkostiam a depresii.
Dobrá psychická pohoda sa odráža aj na výkonoch kolektívu. Portál bbc.com popisuje perfekcionistov v práci ako vysoko schopných. Avšak ich kolegovia s nimi často nevedia vychádzať. Perfekcionista za prehnanou snahou dosiahnuť dokonalosť skrýva svoju neschopnosť vyrovnať sa so zlyhaním. Pri spoločnom projekte znovu a znovu otvára detaily, ktoré sú už dokončené. Dokonalosť, o ktorú sa neustále snaží, začne očakávať aj od svojich najbližších kolegov.
Ak máte s kolegom – perfekcionistom – pracovať v tíme na spoločnej úlohe, zvažujte slová, ktoré použijete na jeho kritiku. Perfekcionista zvykne byť na ňu veľmi citlivý, ťažko ju znáša. Ak spochybníte jeho rozhodnutie, vie reagovať neprimerane. To sú dôvody, pre ktoré sa dostáva na okraj pracovného kolektívu. Perfekcionisti zvyknú potom hovoriť o pocite vylúčenia z kolektívu, neobľúbenosti a ohováraní.
U kolegov je flegmatik zvyčajne obľúbený. Dôvodom je jeho priateľskosť, snaha vyhýbať sa hádkam a schopnosť stmeľovať pracovný kolektív a posúvať ho dopredu. V práci je rád súčasťou tímu a tešia ho výsledky, ktoré dosiahnu kolegovia spoločne. Správny flegmatik však môže mať však svoju prácu “na háku”. Ak ho práca nenapĺňa a jeho prístup je laxný až ľahostajný, v zuboch ho bude mať práve jeho nadriadený. Dlhodobé udržiavanie takéhoto stavu môže zamestnancovi – flegmatikovi spôsobiť psychické poruchy či vyhorenie.
Kanadskí psychológovia Paul Hewwit a Gordon L.Fleet venovali svoju odbornú prax z veľkej časti aj téme perfekcionizmu a s ním spojeným depresiám, traumám a interpersonálnym problémom. Vytvorili psychologický test, v ktorom rozdeľujú perfekcionistov do troch rôznych skupín. Ak vás zaujíma, do ktorej patríte, otestujte sa tu.
Matt Plummer, zakladateľ online služby, ktorá pomáha zvyšovať produktivitu v práci, tvrdí: „Mnoho perfekcionistov sa obáva, že ak sa zbavia svojej pedantnosti a svedomitosti, poškodí to nielen ich výkonnosť, ale i postavenie.“ Klinická psychologička Alice Boyes odkazuje perfekcionistom, že ak skutočne chcú dosiahnuť úspech a vyhnúť sa vyhoreniu či depresii, musia robiť veci nedokonalo. Jej odporúčania sú:
1. Využívajte čas efektívne
Opýtajte sa, či využívate svoj čas efektívne. Ste produktívni? Ovplyvní výsledok prezentácie fakt, že na jej zlepšovaní budete pracovať ďalších päť hodín? Nepracujte 10 hodín na úlohe, ktorá bude hotová za päť.
2. Urobte si zoznam úloh
Aby ste nestratili v neustálom vylepšovaní a snahe dosiahnuť dokonalosť, urobte si zoznam úloh. Postupujte per partes, teda si odškrtávajte drobné úlohy. Sledujete tak celý proces krátkymi merateľnými cieľmi. A keď je niečo hotové, už do toho nešpárajte.
3. Položte si kontrolné otázky
Na konci týždňa si položte otázky týkajúce sa vašej práce. Venoval som niektorým úlohám viac času, ako si vyžadovali? Pristihol som sa pri opakovanom „prerábaní“ úlohy? Vďaka týmto otázkam podľa Plummera zistíte, kedy má perfekcionizmus pozitívny vplyv a kedy už nie.
Na flegmatika platia celkom iné pravidlá ako na perfekcionistu. Tu je správne nakopnutie od nadriadeného či kolegov veľmi nápomocné. Ak patríte medzi flegmatikov, bráňte sa pred vyhorením takto:
1. Stanovte si ciele
Aby ste neskončili prešľapovaním na mieste, stanovuje si pri svojich úlohách ciele. Tie vás prinútia pokračovať v práci, aj keď chcete “mať na háku”.
2. Pripomínajte si minulé úspechy
Ak vás práca prestáva baviť, vaše tempo sa spomaľuje a pociťujete známky vyhorenia, spomeňte si na minulé úspechy. Pocit zadosťučinenia, odovzdaný projekt či pochvala nadriadeného pred celým kolektívom bude motivačným prvkom do ďalšej práce.
3. Ostaňte súčasťou tímu
Neskúšajte projekty na vlastnú päsť. Obklopte sa ľuďmi, pre ktorých budete nápomocný a neoddeliteľný prvok úspešného pracovného kolektívu.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!