Prečo je psychologické bezpečie v práci dôležité?

Keďže sa čas, ktorý manažéri a zamestnanci trávia spoločnými činnosťami, za posledných dvadsať rokov zvýšil o polovicu, tímová práca je kľúčovým faktorom úspechu. A pre samotné fungovanie tímu je rozhodujúcim a najvýznamnejším faktorom pocit psychologického bezpečia, čo potvrdzuje aj prieskum Google uverejnený v The New York Times Magazine. Psychologické bezpečie a výkonnosť organizácie totiž spolu úzko súvisia.

Ako ľudia fungujeme a potrebujeme fungovať v sociálnom kontexte. Chceme zapadnúť do skupiny, niekam patriť, zároveň sa ale obávame odmietnutia. To všetko sa odráža v našom konaní. Koncept psychologického bezpečia vysvetľuje takéto ľudské správanie a prepája ho  so skupinovou dynamikou výkonu na pracovisku.

Ide o to, aké pohodlie zažívame na pracovisku či v pracovnej skupine, ak sa máme vyjadriť, hovoriť o svojich názoroch alebo nápadoch. Miera pociťovaného psychologického bezpečia nás potom buď v týchto aktivitách podporuje, alebo brzdí, podľa toho, aká vysoká je. A to sa prejavuje aj na výkone tímu.

Psychologické bezpečie je tímovou záležitosťou

Pocity, ktoré v súvislosti s psychologickým bezpečím či hrozbou zažíva jednotlivec v skupine, sa šíria aj na ostatných členov prostredníctvom tzv. emocionálnej nákazy. Predstaviť si to môžete na príklade, ktorý uvádza Alex Glassey vo svojom článku Psychological Safety Is A Fundamental Management Concept.

Ste na tímovom mítingu. Kolega príde s návrhom, na ktorý dostane sarkastickú odpoveď. Jeho reakciou je pocit trápnosti a ďalším návrhom sa radšej vyhne. Ostatní v miestnosti vrátane vás však zažívajú podobné pocity ako váš kolega. Pravdepodobnosť, že prispejete do diskusie svojimi návrhmi, sa výrazne zníži.

Naopak, ak sa návrh vášho kolegu stretne s povzbudením, emocionálne nastavenie celého tímu sa posunie k väčšej ústretovosti a vrelosti. Vytvorí sa pocit psychologického bezpečia a zvýši sa odvaha ostatných členov tímu predstaviť vlastné návrhy. 

Ľudská skúsenosť je totiž neoddeliteľne spojená so skupinou, v ktorej sa odohráva, a to ako v dobrom, tak aj zlom smere. Koncept psychologického bezpečia s touto medziľudskou stránkou motivácie počíta automaticky, čím sa líši od iných prístupov, ktoré sa zameriavajú len na jednotlivca bez prepojenia s jeho sociálnym prostredím.