Nie prípitkom, nie prácou, ale spánkom. Svetový deň spánku je každoročnou pripomienkou toho, že kvalitný odpočinok nie je luxus ani odmena po náročnom období. Je to biologická potreba, ktorá priamo ovplyvňuje náš pracovný výkon, schopnosť sústrediť sa a naše zdravie. V pracovnom prostredí, kde sa (ešte stále) dáva na piedestál dostupnosť 24/7, šialené tempo a efektivita, pôsobí spánok ako nežiadúci. Spánok má však v rukách veľkú moc. Rozhoduje o tom, ako efektívne dokážeme fungovať nielen v práci. Rozhoduje o našom zdraví.
Ako vysvetľuje neurovedec Matthew Walker v knihe Prečo spíme, spánok je aktívny proces, počas ktorého mozog intenzívne pracuje. Triedi informácie, upevňuje pamäťové stopy a prepája nové poznatky s tým, čo už vieme. Bez dostatočného spánku sa znižuje schopnosť učiť sa a ukladať si nové informácie. To je zásadné najmä v pracovnom svete, kde sa od nás očakáva neustály rozvoj a adaptabilita. Spánok tak predstavuje základný nástroj na podporu kognitívneho výkonu.
Walker v knihe spomína aj prieskum Národnej nadácie spánku, podľa ktorého viac ako 65 % Američanov nedodržiava v priebehu pracovného týždňa odporúčaných 7 až 9 hodín spánku. Pričom ešte sto rokov dozadu spávalo šesť alebo menej hodín za noc len necelé 2 % Američanov. Ružovo to nevyzerá ani v iných rozvinutých krajinách. Aj z toho dôvodu označila Svetová zdravotnícka organizácia nedostatok spánku za celosvetovú pandémiu.
Spánku ako nevyhnutnej ľudskej potrebe sa venujú viaceré štúdie. Zhodujú sa, že krátky spánok prináša horší výkon. Dokazuje to aj publikácia Cornell University, ktorá sledovala 2 skupiny programátorov. Jedna skupina prebdela celú noc, druhá spala 8 hodín. Skupina pracujúcich po prebdenej noci urobila viac chýb a dosahovala nižšiu kvalitu výstupov v porovnaní s kolegami, ktorí spali. Iná štúdia na vzorke 4000 zamestnancov sledovala stratu produktivity a s ňou súvisiace náklady. Výsledky neprekvapili. Zamestnanci, ktorí mali problémy so spánkom či už pre jeho nedostatok alebo pre nespavosť, vykazovali nižšiu pracovanú produktivitu. V dôsledku zníženej pracovnej výkonnosti predstavovali pre firmu vyššie náklady.
Spoločnosť NASA mala v rukách dôkazy o blahodarnom vplyve spánku na výkon zamestnancov už o niečo skôr ako iné firmy. V polovici 90. rokov evidovala priaznivé účinky spánku na jej pracovníkov. Zistili, že ak si kozmonaut zdriemne na pol hodinu, zaručí to zlepšenie vo výkone jeho pracovných úloh až o 34 %. Medzi pracovníkmi toho úradu sa tak rozšírila „šlofíková NASA kultúra“, ktorá bola nielen tolerovaná, ale i vítaná.
Veľké medzinárodné spoločnosti už viac neignorujú potrebu kvalitného spánku a rešpektujú spánkový cyklus. Upravujú priestory, menia osvetlenie, prinášajú priestor na popoludňajšie zdriemnutie. Na centrále spoločnosti Nike majú miestnosti, kde môžu zamestnanci spať alebo meditovať. Svojím pracovníkom ponúkajú benefit flexibilného pracovného času, ktorý vyhovuje ich chronotypu. Spokojné sú tak ranné vtáčatá aj nočné sovy. Hodnota kvalitného spánku v rýchlej modernej dobe utrpela. Avšak nasledovaním spánkovej politiky veľkých spoločností môžu menšie firmy kvalitnému spánku napraviť reputáciu.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!