Dobrý šéf nemôže dávať to, čo nemá. Ak je bez energie, kvalitného spánku či jedla, športu, zážitkov a iných vecí, ktoré mu prinášajú radosť, nedokáže byť inšpiráciou, motiváciou a lídrom pre svojich zamestnancov. Baťa radí postaviť na prvé miesto práve seba. Prvotnú zodpovednosť máte sami za seba, až potom za svojich ľudí.
„Nezachraňujte svet. Svet nepotrebuje, aby ste ho zachránili. Zachráňte seba, tým zachránite svet. Svet nebude musieť zachraňovať vás, tým zachránite vy jeho.“
Aj keď dôvera v zamestnancov občas šéfovi prinesie aj sklamanie, neustále podozrievanie, kontrola, mikromanažment a prílišná nedôvera sú brzdou rozvoja a tvorivosti pracovného tímu. Baťa tvrdil, že ťažko ovplyvní postranné úmysly svojich zamestnancov, a preto svoju energiu venuje radšej budovaniu samého seba a vlastných čistých úmyslov. Predpokladal, že takýmto správaním si pritiahne k sebe rovnako zmýšľajúcich zamestnancov.
Aj svoje vlastné, aj svojich zamestnancov. Podľa Baťu je duša zamestnanca šťastná vtedy, keď má dostatok času na spánok, trávi čas na vzduchu a nájde si čas na rodinu a priateľov. Ak je život príliš jednotvárny a naplnený iba prácou, trpí tým najmä psychické zdravie. Baťa motivoval svojich zamestnancov k tomu, aby sa starali o svoje mentálne zdravie rovnako ako o to fyzické.
„Prečo mi nikto nepovedal, že keď chcem vyrábať topánky, budem musieť byť viac psychológom ako krajčírom?“
Podľa Baťu je odkladanie úloh zlodej času. Tá aktivita, ktorá zamestnancov najviac oberá o čas a zároveň vzbudzuje negatívne emócie, je odkladanie pracovných úloh. Zamestnanci venujú príliš veľa času premýšľaniu o nedokončenej úlohe a trápením sa, že úloha stále nie je dokončená. V dnešnom svete to chápeme ako prokrastináciu. Nadriadený by zavedením baťovského pravidla „seď pevne“ vymedzil svojim ľuďom čas, počas ktorého by sa každý deň venovali odkladanej úlohe približne 20 – 30 minút.
Tomáš Baťa považoval zlyhanie za výsledok snahy, ktorý si zaslúži ocenenie, nie trest. V dnešných reáliách môžeme vnímať šéfa, ktorý sa riadi touto filozofiou ako nadriadeného, ktorý rozlišuje medzi kritikou a spätnou väzbou či direktívnym riadením a líderským prístupom.
„Rozhodujúcim faktorom úspechu nie je to, koľkokrát vyhráte, ale koľkokrát ste schopní vrátiť sa na pomyselnú pretekársku trať, keď sa nedarí. Takéto odhodlanie je to, čo rozhoduje o výsledku.“
Baťovské pravidlo 8-8-8 znamená osem hodín kvalitného spánku, osem hodín práce a osem hodín rozvoja. Nemožno ho uplatniť pri každom povolaní, avšak tam, kde je to možné, to Baťa odporúčal trvale dodržiavať. Okrem dôrazu na kvalitný spánok by vás mal v duchu baťovskej tradície váš nadriadený viesť aj k 8 hodinám príjemných mimopracovných činností. Stretávanie s priateľmi, hry s deťmi, objavovanie nových miest, či pestovanie rôznych koníčkov. Príde vám to ako utópia alebo je to možné aj v súčasnom uponáhľanom svete?
Baťove myšlienky nie sú len históriou, ale prekvapivo aktuálnym návodom na to, ako vytvoriť prostredie, v ktorom sa zamestnancom darí. Je správanie vášho nadriadeného inšpirované baťovskou filozofiou alebo to už v aktuálnej práci nezvládate a obzeráte sa po novom mieste?
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!