Epidémia zaneprázdnenosti: Týka sa život v neustálom kolotoči aj vás?

Spoločnosť, v ktorej sa vyzdvihujú dlhočizné zoznamy úloh a výraz zaneprázdnenosti na tvári, už začína platiť svoju daň. Odkladanie spánku, naháňanie sa a najmä neustály stres sa podpisujú na zdraví každého z nás. Žijeme v dobe, kde sa neustále za niečím náhlime, ale koniec tohto behu je v nedohľadne.

Spoločnosť, ktorá nemá na nič čas

Koľkokrát ste sa tento týždeň prichytili, ako niekomu hovoríte, že toho máte veľa? Priznávam, ja už som to niekoľkokrát stihla. Zaneprázdnenosť nás ako spoločnosť paralyzuje – urýchľovanie pracovného procesu, neustála dostupnosť cez sociálne siete a stres, ktorý sa potláča víkendovými záťahmi, majú vplyv na nárast civilizačných chorôb.

Ide o fenomén, ktorý nám síce pomáha zvyšovať produktivitu a vyškrtávať zoznam úloh, no otázkou je, či cena nie je príliš vysoká. Kvôli nastaveniu sa na rýchlosť okolia vypíname jemné signály nášho tela a aj vnútorný hlas, ktorý nám hovorí, čo je pre nás dôležité.

Od zaneprázdnenosti k vyhoreniu

Podľa autorky knihy Overwhelmed: Work, Love and Play when no one has the time Brigit Schulte môže byť pocit zaneprázdnenosti do veľkej miery našou vinou.

Autorka tvrdí, že pomôže, ak si prestaneme pripomínať, akí sme zaneprázdnení. Automaticky tak zmeníme mentálne nastavenie, ktoré nám hovorí, že toho máme veľa. Tiež dodáva, že zaneprázdnenosť nie je náhoda. Je to voľba, ktorú sme sa rozhodli žiť, aj vďaka tomu, že v spoločnosti ide o normu.

Zaneprázdnenosť v nás však vyvoláva pocit užitočnosti a zmysluplnosti. Ako píše autor Tim Kreider pre The New York Times: „Zaneprázdnenosť slúži ako druh existenciálneho uistenia, ochrana proti prázdnote; pochopiteľne, váš život nemôže byť hlúpy, triviálny alebo nezmyselný, ak ste takí zaneprázdnení.” Preto medzi sebou často súťažíme, kto má viac povinností.

Množstvom úloh zakrývame aj fakt, že väčšina z nich je v skutočnosti bezvýznamná. Lebo to, že sme zaneprázdnení, ešte neznamená, že sme aj produktívni.

Okrem toho je ďalším nebezpečenstvom rozkúskovanie úloh a neustále prepínanie medzi nimi. Kontrola mailov, správy od kamarátov a kolegov, robenie kávy, náhľad reportu… Skákanie z úlohy na úlohu je vyčerpávajúcejšie ako robiť len jednu úlohu vo väčšom časovom rámci.

Činnosti nám splývajú do jednej a na konci dňa nám z nich ostane iba škvrna. Čiže pocit zaneprázdnenosti nevyvoláva iba množstvo úloh, ale aj ich rôznorodosť.

Odborníci sa zhodujú, že od neustáleho naháňania sa nie je ďaleko k vyhoreniu. Pracovný kolotoč a zanedbávanie životosprávy, často sebadeštrukčné sklony, majú syndróm vyhorenia na svedomí u stále mladších zamestnancov.

Týka sa epidémia zaneprázdnenosti aj vás?

Máte pocit, že ste sa v predchádzajúcich riadkoch našli? Zistite, či sa zaneprázdnenosť týka aj vás. Ak odpoviete áno na 7 a viac bodov, je zaneprázdnenosť vaším častým spoločníkom.

1. Uprednostňujete prácu a iné povinnosti pred spánkom?
2. Stane sa, že sa počas dňa nestíhate najesť?
3. Robíte často viac vecí naraz?
4. Nedokážete sa sústrediť na jednu vec dlhšie ako 15 minút?
5. Pri jednej úlohe rozmýšľate o druhej, ktorá vás čaká?
6. Máte výčitky, keď nič nerobíte a oddychujete?
7. Máte pocit, že vám uteká čas?
8. Nemáte čas na rodinu a priateľov?
9. Mávate pocity úzkosti z toho, koľko vás toho ešte čaká?
10. Odvodzujete od pocitu zaneprázdnenosti vašu hodnotu?

Ako z kolotoča von?

Rovnako ako spoločnosť začala zrýchľovať, vznikajú aj odpovede v podobe riešení, ako z tohto kolotoča von. Veľa ľudí to skúša cez minimalizmus.

Podľa zakladateľa stránky mnmalist.com Lea Babauta je minimalizmus „spôsob, ako uniknúť excesom sveta okolo nás – excesom konzumu, posadnutosti materiálnymi vecami, neporiadku, prílišnej zaneprázdnenosti, množstvu dlhov, nadmernému rozptýleniu a priveľkému hluku.“ Ide teda o akési vedomé spomaľovanie, a to na úrovni vecí, pracovných povinností, no aj toho, ako pristupujeme ku vzťahom a využívame náš čas.

Samozrejme, nejde o rýchle riešenie. Dostať sa z  nastavenia, ktoré v nás podporuje pocit zaneprázdnenosti, je dlhodobý proces. Pomôcť však môže utriedenie priorít a tiež praktizovanie slovíčka NIE. Spomaliť sa nám totižto podarí, iba ak si nastavíme hranice, preškrtáme TO DO list a zbavíme sa pocitu viny za to, že ideme radšej na prechádzku, ako by sme mali do noci sedieť nad reportom. Trik nie je v tom robiť veci rýchlejšie a efektívnejšie, ale robiť ich menej.