Faktory, ktoré zvážte predtým, ako dáte výpoveď

Viete, kedy je ten správny čas odísť zo svojho zamestnania? Štatistiky a prieskumy nám hovoria, že generácia Y to vie a nemá s tým problém. Podľa prieskumu spoločnosti Deloitte si 43% ľudí, narodených medzi rokmi 1983 až 1994, si  myslí, že svoju súčasnú prácu opustí do dvoch rokov. Napomáha k tomu aj aktuálna situácia, kedy je voľných pracovných miest viac ako napríklad pred desiatimi rokmi. Rozprávania našich starých rodičov, ktorí boli zvyknutí pracovať v jednej firme aj celý život sa tak dnes zdajú skôr ako fikcia.

V tomto článku sme sa pozreli na veci, ktoré je potrebné zvážiť, ak uvažujete o zmene zamestnania z vlastnej vôle.

Máte už novú prácu?

To je prvá vec, ktorú začnete riešiť, ak ste vo svojej súčasnej práci nespokojní. Hľadáte si novú. Začnete si prezerať pracovné ponuky, aby ste mali prehľad, alebo si ich necháte posielať na váš e-mail. Ak máte istú novú prácu, je určite jednoduchšie odísť z tej aktuálnej a plynule prejsť z jednej do druhej. V mnohých prípadoch je prijatie do novej práce momentom, kedy idete s vytlačeným papierom výpovede alebo dohody v ruke a s úsmevom na tvári za nadriadeným.

Neodchádzajte v zlom

Ak dávate výpoveď, držte svoje emócie na uzde. Buďte vecní, ak máte sformulované dôvody, môžete ich uviesť. Výpoveď však môžete dať aj bez udania dôvodu. Mali by ste však vystupovať voči svojmu zamestnávateľovi korektne. Nikdy neviete, kedy v budúcnosti budete potrebovať referencie, alebo sa na vás niekto bude pýtať.

Dôvod odchodu si premyslite

Dôvody na odchod zo zamestnania by mali byť vždy premyslené a nie impulzívne. Všetci máme radi scény vo filmoch, kde sa postava rozhodne, že má všetkého dosť, povie čo si myslí šéfovi či kolegom, zhodí pár vecí na zem, zbalí sa do krabice a oslavne za sebou zabuchne dvere. No v realite to tak nefunguje. Odísť zo dňa na deň z práce je pomerne komplikované. Ak dávate výpoveď vy, buď sa so zamestnávateľom dohodnete na konkrétnom dátume, alebo vám beží zákonom stanovená výpovedná lehota. Okamžite môžete z práce odísť iba zo zdravotných dôvodov, alebo ak vážne porušíte vnútorné pravidlá firmy.

Najčastejšie dôvody odchodu zo zamestnania 

• Plat – plat je pre Slovákov stále najväčším lákadlom na zmenu práce a zároveň vyšší plat je najčastejším dôvodom, prečo ľudia odchádzajú zo svojho zamestnania. Tiež sa vám však môže stať, že ak poviete nadriadenému, že ste dostali lepšiu pracovnú ponuku, môže sa vrátiť s protiponukou a návrhom na vyšší plat v súčasnom zamestnaní. Ak je plat jediný dôvod, prečo uvažujete nad odchodom, skúste si vyžiadať stretnutie s nadriadeným a vyjednať si vyšší plat. Určite však nezavádzajte a neklamte. Taktiež dôvody na vyšší plat by mali byť pracovného charakteru, nie súkromného.
• Náplň práce – niekedy sa jednoducho to, čo patrí do vašej dennej agendy nezhoduje s tým, čo vám bolo predstavené, že budete robiť pri nástupe. Chvíľu sa to dá zvládnuť, ale iba do doby, kedy zistíte, že sa do práce netešíte, profesijne sa nikam neposúvate, a v tom, čo robíte nevidíte zmysel. Prvým krokom v takomto prípade by mala byť vždy komunikácia. Povedzte, ako situáciu vnímate nadriadenému alebo HR oddeleniu a na základe ich reakcie zistíte, či sa oplatí v spoločnosti zostať, alebo je čas pobrať sa ďalej.
• Lepšie pracovné vzťahy – nerozumiete si s kolegami, alebo šéfom? Nenapraviteľne zlé vzťahy na pracovisku bývajú častým dôvodom na odchod z firmy. Môžete ich skúsiť riešiť buď priamo s dotyčnými osobami alebo cez HR oddelenie ako mediátora.
• Kariérny postup – pracujete na svojej pozícii už pár rokov a radi by ste sa posunuli ďalej, no na vašom oddelení to nie je možné, alebo povýšia vždy iného kolegu? Šéf vám sľubuje, že nabudúce to určite budete vy. Ak by ste chceli viac a nevidíte na to priestor, neostáva vám iné, len ho hľadať na inom mieste.
• Viac voľného času, menej stresu – syndróm vyhorenia dnes postihuje už aj tridsiatnikov. Môže za to vysoké pracovné tempo, vysoké nároky, ale aj kladenie práce na prvé miesto. Niekto to rieši neplateným voľnom, niekto zmenou práce, dokonca aj zmenou odvetvia.

Čo potom?

Ak končíte v práci a nenastupujete hneď do ďalšej, odporúčame vám zaevidovať sa na Úrade práce v mieste svojho trvalého bydliska. Ak to stihnete do 7 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, budete do evidencie zaradení už od nasledujúceho dňa po ukončení pracovného pomeru. Evidencia nie je povinná, môžete byť aj dobrovoľne nezamestnaní, no v takom prípade si sami hradíte zdravotné poistenie.

Ak spĺňate podmienky, máte nárok aj na dávku v nezamestnanosti. Tú vám Sociálna poisťovňa vypláca po dobu 6 mesiacov. Podmienkou je, aby ste za posledné štyri roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie boli poistení v nezamestnanosti najmenej dva roky. Toto poistenie je zahrnuté do odvodov, ktoré odvádza zamestnávateľ pravidelne z vašej výplaty. Jednoducho povedané, ak ste za posledné štyri roky, boli zamestnaní minimálne dva roky, máte nárok na podporu.

Aká je vaša rodinná situácia?

Rodina zohráva v rozhodnutí odísť z firmy veľkú úlohu. Ak máte malé alebo školopovinné deti, tak zostať bez práce nie je dobrý nápad. Ak sú vaše deti už odrastené a starajú sa sami o seba, máte na rozhodovanie väčšiu voľnosť. Vždy je lepšie, ak vašu nespokojnosť v práci prediskutujete aj so svojimi najbližšími. Možno vám poradia, alebo u nich nájdete podporu.

Fenomén prestávky medzi zamestnaniami

Čoraz častejšie sa stretávame s fenoménom, kedy ľudia dajú výpoveď v práci a vezmú si tzv. oddychové obdobie. To znamená, že novú prácu si zámerne nehľadajú a venujú sa rodine, koníčkom či cestovaniu. To väčšinou trvá pár mesiacov, napríklad po dobu, počas ktorej poberajú podporu v nezamestnanosti. Ide často o ľudí, ktorých práca bola fyzicky alebo psychicky náročná či stresujúca, prípadne cítili, že sú na pokraji vyhorenia. Následne sa zregenerovaní vrátia do pracovného procesu. Na pohovoroch alebo v životopise toto obdobie nezamlčujú, práve naopak, priznajú, že si zobrali čas na oddych.