Introverti zvyknú vyrastať s nastavením, že sa majú prispôsobiť okoliu. To znamená naučiť sa prezentovať pred veľkým publikom, zvládať pracovné „small talky“ s klientom a komunikovať s ľuďmi celý deň tak, ako to robia extroverti. Aj keď je určitá flexibilita zo strany introvertnej povahy nutná, stále sa dá kariéra nastaviť tak, aby brala do úvahy silné stránky a potreby introvertov a ponúkala priestor a oddych pred výkonmi mimo ich komfortnej zóny.
Podľa základnej definície preferuje introvert pokojné, málo stimulujúce prostredie, ktoré mu nevyčerpáva energiu. Preto napríklad po návšteve spoločenskej udalosti potrebuje dobíjať svoje baterky osamote. Nie je však pravda, že introvert nemá rád spoločnosť, skôr uprednostňuje okruh blízkych známych ako veľké zhromaždenia s množstvom pre neho cudzích ľudí.
Tiež nie je pravda, že introverti sú automaticky hanbliví, len nemajú potrebu komunikovať a prejavovať sa hneď, ako sa stretnú s niekým novým. Radšej si držia odstup a pozorujú. Ide tiež o zameranie osobnosti, ktorá sa viac sústreďuje na vnútorné prežívanie, ako na vonkajšie podnety. Podľa autorky Susan Cain a jej knihy Ticho, ktorá dopodrobna skúma introverziu, ide o vrodenú predispozíciu.
V jej knihe sa dočítame o výskume, ktorý pracoval s predpokladom, že „deti narodené s citlivou amygdalou (pozn. časťou mozgu) budú na neznáme predmety kričať a trepať ručičkami – a keď vyrastú, stanú sa z nich deti, ktoré budú opatrnejšie pri stretávaní sa s novými ľuďmi“.
Tento predpoklad sa potvrdil a ukázal, že deti, ktoré najsilnejšie reagovali na okolie, budú v dospelom živote najopatrnejšie pristupovať k novým podnetom, pachom alebo zvukom, a to preto, lebo sú nimi silnejšie dráždené. Treba však dodať, že „citlivosť nervového systému týchto detí sa neprejavovala iba tým, že by si všímali strašidelné veci, ale že boli všímavé vo všeobecnosti,“ vysvetľuje autorka.
Tiež treba brať do úvahy, že silná introverzia je jeden z okrajových bodov priamky. Väčšina ľudí sa nachádza niekde v spektre medzi introverziou a extraverziou.
Jedným zo zaujímavých zistení, s ktorým prišli výskumy zamerané na temperament, je fakt, že tí najkreatívnejší ľudia mávajú výrazné sklony k introverzii. Je to vďaka tomu, že ich môžete popísať tiež ako nezávislých a individualistických. Umelci podľa Susan Cain „najlepšie pracujú osamote, keď môžu mať kontrolu nad vynaliezaním bez množstva iných ľudí, ktorí by vynález upravovali“.
Samozrejme, neznamená to, že každý kreatívny jedinec je hneď introvert, no „v skupine ľudí, ktorí sú celý život mimoriadne kreatívni, nájdete s vysokou pravdepodobnosťou množstvo introvertov“.
Ako sa však tieto fakty dajú využiť v kariérnom nastavení? Je zrejmé, že introverti prospievajú v zamestnaniach, kde môžu do veľkej miery pracovať samostatne a nezávisle a tiež, kde sa môžu kreatívne prejavovať. Pri výbere zamestnania alebo kariérneho smerovania je dobré zohľadňovať práve spomínané faktory. Ak je daná práca vykonávaná najmä v tíme alebo si vyžaduje veľa sociálnych interakcií, pravdepodobne, v nej ako introvert rýchlo zažijete krízu.
Medzi kreatívne a samostatné pozície patrí napríklad pozícia novinára, copywriterky, scenáristu, grafičky, UX dizajnéra, kameramana alebo fotografky.
Výskumy ukazujú, že medzi myslením introvertov a extrovertov sú tiež badateľné rozdiely. Aj napriek tomu, že ani jedna skupina nie je inteligentnejšia ako druhá, introverti dostávajú vyššie množstvo vysokoškolských titulov a prospechových štipendií. Čím to je?
Podľa Cain za to môže fakt, že introverti skôr myslia ako konajú. Tiež „dôkladne spracovávajú informácie, zdržia sa pri úlohe dlhšie, nevzdávajú sa tak ľahko a pracujú presnejšie“. Naopak, pri mnohých úlohách, najmä pri tých, ktoré „sú riešené pod časovým či spoločenským tlakom, prípadne za použitia multitaskingu, sa extrovertom darí lepšie“.
Z toho vyplýva, že introverti vynikajú v oblastiach a zadaniach, pri ktorých sa môžu zastaviť a popremýšľať nad nimi. Ide často o reporty alebo analýzy, ktoré sa vypracovávajú v dlhšom období. Človek s temperamentom zameraným dovnútra má na takéto zadania trpezlivosť a tiež sa nad nimi dostatočne zamyslí.
Medzi pozície, kde sa uplatní analytické myslenie, patria napríklad vedecké pozície, no tiež práca programátora, poprípade inej IT pozície, mediálneho, finančného alebo politického analytika, právničky alebo social media specialistu.
Populárna kniha o introvertoch a ich prežívaní nedostala názov Ticho len tak náhodou. Ticho a samota sú vysoko cenené a často vyhľadávané medzi introvertmi. Táto potreba je však v priamom rozpore s otvorenými kanceláriami a small talkmi v kuchynke. A aj napriek tomu, že momentálne väčšina z nás sedí doma na home office, je pravdepodobnosť, že raz do týchto kancelárii vrátime.
Ako sa píše v spomínanej knihe, niektoré spoločnosti „začínajú chápať hodnotu ticha a samoty a vytvárajú „flexibilné“ otvorené kancelárie, ktoré ponúkajú kombináciu samostatných pracovných priestorov, tichých zón, oblastí k príležitostnému stretávaniu sa, kaviareň…“ a podobne. Tým sa naplnia potreby ľudí, ktorí pri svojej práci radi komunikujú, vymieňajú si nápady a získavajú podnety, no tiež tých, ktorí radi trávia čas osamote a rozhovor ich pri práci ruší.
Prostredie, v ktorom pracujete, zásadne ovplyvňuje váš výkon, je preto dôležité, aby ste sa v ňom cítili dobre. Ako introverti sa vyhýbajte najmä otvoreným kanceláriám alebo si aspoň dohodnite so šéfom krajný stôl, kde by ste mohli mať viac súkromia.
Samozrejme, kariéra a pracovná pozícia sa nedajú nastaviť iba tak, aby introvertovi vyhovovala. Je potrebné, aby pravidelne vychádzal zo svojej komfortnej zóny a flexibilne reagoval na nároky, ktoré sú na neho kladené. Aj tu sa však dajú nájsť možnosti, ktoré introvertom prinesú potrebný čas a priestor na dobitie energie.
Autorka knihy Ticho našla zaujímavé prepojenie medzi prácou a zmyslom, ktorý človeku prináša. „Introverti sú schopní konať ako extroverti kvôli práci, ktorú považujú za dôležitú, ľuďom, ktorých milujú, alebo kvôli čomukoľvek, čo má pre nich veľký význam“, vysvetľuje. Tento fakt podporuje tzv. teória voľných osobnostných rysov. Tá hovorí, že napriek tomu, že temperament je pevne daný od narodenia, tak vieme konať mimo svoj charakter, ak nám dané konanie dáva zmysel.
To vysvetľuje, prečo vie aj introvert odprezentovať zaujímavú myšlienku alebo výsledky výskumu pred sálou plnou ľudí a zaujať publikum. Je však pravdepodobné, že ho takýto výkon unaví viac ako extroverta. Profesor Little, sám introvert, no tiež známy rečník, prišiel s termínom rehabilitačný úkryt. Ide o miesto, no tiež o čas alebo aktivitu, v rámci ktorých si introverti doprajú oddych od okolitých vzruchov. To sa môže prejaviť ako potreba samoty pred alebo po veľkej prezentácii, zrušenie spoločenských plánov počas náročného pracovného týždňa alebo ako pokojný víkend strávený v prírode.
Introverti by nemali napodobňovať správanie extrovertov, práve naopak. Základom úspechu v pracovnom prostredí je ich schopnosť využívať introvertné kvality vo svoj prospech, poznať limity vrodeného temperamentu a flexibilne reagovať na vonkajšie zmeny.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!