Síce sa povaha našej práce mení, nemení sa pracovná doba. Dnešní pracovníci sú iní ako kedysi – mnohé za nás robia počítače, roboty a postupnou automatizáciou procesov dokážeme efektívnejšie napĺňať pracovné ciele. V minulosti bolo bežné, že náplň práce na konkrétnej pracovnej pozícii zahŕňala aj množstvo vedľajších a vo svojom dôsledku aj menej stresujúcich činností. Striedanie aktivít s rôznym stupňom nároku na koncentráciu dávali dohromady jednu pracovnú, spravidla osemhodinovú pracovnú dobu.
„Predtým nám všetko trvalo o niečo dlhšie, zahŕňalo dosť nenáročných aktivít, vďaka ktorým sme sa viac hýbali, viac čakali, mali viac prestávok. Dnes ich nemáme, takže je naša práca značnou záťažou na psychiku. Nemôžeme očakávať, že z týchto superefektívnych výkonov poskladáme osemhodinovú pracovnú dobu. Vďaka počítačom sme dnes extrémne efektívni a to osem hodín denne skrátka nevydržíme,” hovorí český psychológ Dalibor Špok.
Sami si však málokedy uvedomujeme, že pracujeme viac, ako by sme mali a že aj osem hodín plného sústredeného výkonu môže byť problém. Zaužívaný osemhodinový pracovný čas vnímame ako normu a ak sa cítime preťažení, hľadáme chybu skôr v sebe. Neraz roztočíme začarovaný kruh tlaku na výkon a instantných stimulujúcich riešení bez toho, aby sme si všimli, že si dláždime cestu k vyhoreniu.
V základe existujú dve cesty riešenia, ako transformovať tradičný osemhodinový pracovný čas.
Jedna vedie cez skrátenie pracovnej doby, druhá cez reštrukturalizáciu pracovnej náplne. O tom, aká dlhá by upravená pracovná doba mala byť, sa ešte robia experimenty a prieskumy, a vedú sa odborné aj menej odborné diskusie. Najčastejšie sa hovorí o šesťhodinovom pracovnom čase v súvislosti so švédskym experimentom.
Na začiatku je nutné zbaviť sa predstavy, že tradičných osem hodín v práci dokážeme dlhodobo, stabilne a naplno zaplniť len čisto špičkovým výkonom.
Druhým pilierom stratégie je teda variabilita činností. Rozdeľte si čas, ktorý venujete pracovným činnostiam na bloky či časové úseky. V praxi to môže vyzerať tak, že päť hodín programujete a dve hodiny sa v rámci pracoviska venujete prácam v komunitnej záhrade.
Prípadne môžeme variabilitu realizovať aj viacerými pracovnými činnosťami prostredníctvom kratších úväzkov či drobného podnikania popri skrátenej pracovnej dobe hlavnej činnosti. Toto je však už trochu extrémnejšie riešenie a je jasné, že v mnohých odvetviach či typoch práce nie je možné alebo minimálne nie je také jednoduché. Pracovný čas a sústredenie si môžete upraviť aj bez toho, aby ste robili zásahy do svojej aktuálnej práce, a to rozdelením pracovného dňa na intervaly koncentrácie a oddychu.
Intervalovú stratégiu na zvýšenie produktivity odporúča aj Travis Bradberry v jeho článku pre Forbes. Cituje pritom výsledky štúdie uskutočnenej Draugiem Group, podľa ktorej najlepší efekt prinášajú intervaly 52 minút práce a 17 minút odpočinku. Takéto rozdelenie pomáha udržiavať vyššiu mieru sústredenosti počas pracovného bloku. Dôležité pritom je sa v oddychovom čase úplne oddeliť od práce, zoznamu úloh, počítača aj telefónu. Najlepšie v tomto zmysle fungujú rozhovory s ľuďmi, čítanie, prípadne krátke prechádzky na čerstvom vzduchu.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!