Prečo už workoholizmus nie je v móde a ako sa z neho dostať von?

Workoholizmus ako závislosť

Odborníci z odboru psychológie a psychiatrie workoholizmus definujú ako tzv. novodobú závislosť (podobnú závislosti na nakupovaní alebo sociálnych sieťach). Tá má všetky atribúty závislosti tak, ako ju poznáme napríklad pri alkoholizme, gamblingu či cigaretách. Skresľuje vnímanie reality a racionalizuje či ospravedlňuje akékoľvek konanie, ktorého centrom je práca.

Na rozdiel od starých závislostí pri workoholizme nemáme ako bežní ľudia často ani povedomie, ani skúsenosti s tým, že prílišné pracovanie môže mať závislostný charakter, vnímame ho ako úctyhodný rys. V zahraničí sa pre workoholizmus vžil termín názov “respectable addiction”, teda chvályhodná závislosť, ktorý zaviedla vo svojej publikácii o workoholikoch klinická psychologička Barbara Killinger.

Podobne ako pri iných závislostiach, ani v prípade workoholizmu si človek sám nevie uvedomiť svoj problém a podobne ako pomaly uvarená žaba nezistí, že má problém až do momentu, v ktorom je už neskoro.

Workoholizmus a produktivita

Workoholika dotlačí jeho nutkanie k neustálemu pracovaniu, ale workoholizmus sám o sebe nie je synonymom tvrdej či poctivej práce. Naopak, efektívny a produktívny zamestnanec vie, že má k dispozícii pracovnú dobu na to, aby sa naplno venoval riešeniu úloh, ktoré s jeho profesiou súvisia. Po práci máva totiž väčšinou ešte iné povinnosti, stretáva sa s priateľmi, venuje sa svojmu hobby alebo si chce jednoducho odpočinúť. Do voľného času si už ďalšiu prácu nepustí, keďže na ňu už pre iné činnosti nemá kapacity.

Workoholik nie je dobrý šéf a nie je ani dobrý kolega. Podľa psychiatra Tomáš Rektora má takýto jedinec tendenciu vidieť vlastné nasadenie ako normu a útočiť na ostatných vo firme s tým, že nepracujú dostatočne. Dochádza tak ku konfliktom a atmosféra na pracovisku sa zhoršuje. Workoholik pritom nie je ani efektívny, ani produktívny pracovník, je však neustále zaneprázdnený. Sústredí sa viac na aktivitu, než na produktivitu a nedostatok aktivity mu spôsobuje nepríjemné a úzkostné pocity.

Ako poznamenal Petr Třešňák vo svojom článku v českom Respekte, kultúra prepracovania sa z fabrík a tovární postupne preniesla medzi tzv. biele goliere. Workoholikov dnes nájdete najmä vo finančníctve, právnych profesiách, biznisovom odvetví či médiách. Nie je ani tak otázkou, či tieto odvetvia pracovníkov so sklonom k workoholizmu priťahujú alebo z nich workoholikov “vyrobia”. Ide totiž o pomerne prestížne profesie, v ktorých úspech nie je samozrejmý.

Workoholizmus ako problém hraníc a sebahodnoty

Za neustálym pracovaním môže byť podľa odborníkov hlboko ukrytá úzkosť, ktorá súvisí s neistým sebahodnotením. Proklamovaným výkonom workoholik túto podvedomú nerovnováhu vyrovnáva a v jeho vlastných očiach si tak zvyšuje osobnú hodnotu.

Psychologička Nela Wurmová vo svojom článku “Výkonom k sebaláske” popisuje, že workoholika do výkonu neustále niečo tlačí. Ten pritom nie je schopný odpočívať, pretože by mal výčitky svedomia, že toho nestihol dosť, stojí mu práca alebo my mal urobiť ešte to a ono. Vnútorný kritik sa však nestíši ani po úspešne ukončenom projekte. Workoholik sa z neho totiž neraduje natoľko, aby si úspech prežil a užil. Vníma ho ako jednu z mnohých odfajknutých položiek svojho zoznamu.

Ak teda workoholik potrebuje navonok ukázať svoje úspechy prostredníctvom avatara zosobňujúceho pracovitého, slušného, poctivého človeka, ktorý na nič iné nemá čas, presviedča v skutočnosti sám seba o svojej hodnote. Nevníma, že pre vysokú angažovanosť úplne stratil nadhľad, prestal sa venovať svojim záľubám a rozpadajú sa mu vzťahy.

Workoholik často a rád prijíma nové úlohy, rôzne výzvy a neohraničené nadčasy. Prácu potrebuje “dokončiť” aj večer, cez víkendy alebo na dovolenke, ak si nejakú niekedy vezme. Takto nejasne definované hranice, ich ohýbanie a posúvanie sú pre workoholizmus priamo typické. Podľa Tomáš Rektora je hlavný rozdiel v možnosti slobodne sa rozhodnúť. Ak si dokážete vziať dovolenku bez výčitiek, je to v poriadku. Ak máte niekoľko výhovoriek, prečo to nejde, máte problém.

Ako spoznám, že som workoholik a ako z toho von?

Pravdepodobne nespoznáte. Podobne ako pri iných závislostiach vám zrkadlo nastaví vaše okolie, rodina či priatelia. Ak to nezaberie, zastaví vás až náraz do steny v podobe psychického alebo fyzického kolapsu. Ten vás z pracovného života potom vyradí aj na dlhé týždne či mesiace.

Môžete zažívať depresie, mať problémy so spánkom, panické ataky a úzkosti. Na fyzickej úrovni si môžete spôsobiť rôzne chronické ochorenia, infarkt, poruchy imunity či únavový syndróm. Skrátka vyhoríte.

Ak ste sa v článku našli, môžu vám pomôcť tieto rady:

• Naplánujte si deň tak, aby časové intervaly po pracovnej dobe vypĺňal čas s rodinou alebo vašimi záľubami a dodržiavajte ich.
• Prinúťte sa spojiť sa s vašimi priateľmi a stretávajte sa.
• Určite si relaxačný čas (napr. tri hodiny pred spaním alebo od času večere) a odpojte sa od internetu a technológií.
• Naplánujte si aspoň jednu, ideálne dve dovolenky ročne, ktoré budú dlhšie ako týždeň a na tú dobu úplne prerušte kontakt s prácou.
• Pestujte schopnosť všímavosti – snažte sa byť plne  prítomní v danom okamihu a venovať sa naplno tej činnosti a tým ľuďom, s ktorými aktuálne ste
• Starajte sa o seba – venujte čas príprave domáceho jedla, športujte a doprajte si dostatok spánku.
• Majte na pamäti vaše životné ciele: prečo všetko toto robíte? Smerujte k vyváženosti a celkovej životnej spokojnosti.
• Nájdite si kvalitného psychoterapeuta, pomôže vám rozkľúčovať vaše motívy a potreby.