Aká bola cesta k rovnosti mužov a žien na pracovnom trhu? A sme už v cieli?

Od neviditeľnej práce cez priemyselnú revolúciu až po socializmus

Podľa príspevku Oľgy Pietruchovej o nedocenenej práci žien bola ženská práca, typicky okolo domácnosti a starostlivosti o deti, už od počiatku moderných dejín vnímaná ako menejcenná. Tým, že sa odohrávala predovšetkým v súkromnej sfére, bola často prakticky neviditeľná.

Ženy sa do produktívnej sféry začali masovo zapájať až počas priemyselnej revolúcie. Typy prác, ktoré mohli vykonávať, však boli naďalej obmedzené a regulované striktným rozdelením na ženské a mužské.

Toto rozdelenie sfér podľa pohlavia vynieslo na svetlo aj fenomén rozdielneho finančného ohodnotenia: mužská práca bola hodnotená vyššie než práca ženská. Tento nepomer bol viditeľný aj v Československu – v roku 1929 predstavovala priemerná odmena ženy len 62 % odmeny muža.

To, že ženy boli považované za lacnú pracovnú silu, bol pritom dôsledok ideológie, podľa ktorej bola ženská práca vnímaná ako dočasná, prakticky len do vydaja ženy. V prípade práce vydatých žien bol ich príjem považovaný len za prilepšenie k príjmom muža a živiteľa rodiny.

Pietruchová pripomína, že príjmové rozdiely pretrvali aj v rovnostárskej spoločnosti socializmu. Najmenšie boli v službách (cca 10 %) a najvýraznejšie sa rozdiely prejavovali v priemysle (25 až 30 %), dokonca aj tam, kde dominovali ženy, napríklad v textilnom.

Rozdiely boli teda aj medzi sektormi, kde feminizované odbory (ľahký priemysel, služby, verejná správa) boli výrazne nižšie ohodnotené aj v rámci jednotlivých sektorov. To platilo napríklad v zdravotníctve, kde najlepšie platené odbory (chirurgia) boli obsadzované mužmi, zatiaľ čo ženám boli ponúkané menej platené pozície v praktických ambulanciách.

Platovej nerovnosti nahrávalo aj rozdelenie pozícií v platových sústavách na tzv. technicko – inžinierske, ktoré boli dobre finančne ohodnotené a obsadzované mužmi, a horšie platené úradnícke, dedikované predovšetkým ženám.

Práca a odmeňovanie žien v súvislosti s globalizáciou

Ekonomicky vyspelé krajiny západnej Európy a Severnej Ameriky vďačia v mnohom za svoj rast práve platenej práci žien. Stále väčšie zapojenie žien na pracovnom trhu sa v krajinách severoatlantického bloku očakáva aj vzhľadom na širokú politickú či legislatívnu podporu.

V škandinávskych krajinách sa už napríklad v prvej dekáde 21. storočia percento zamestnaných žien rovnalo percentu zamestnaných mužov. Podľa publikácie Európskej Komisie z roku 2007: Opinion on Gender Pay Gap, je až 75 % novovytvorených pracovných miest v Európskej únii obsadzovaných ženami. Takisto je v rámci EÚ celkový počet vysokoškolsky vzdelaných žien vyšší, než počet rovnako vzdelaných mužov. Platové rozdiely však ostávajú.

Juliet Webster vo svojej publikácii Shaping Women’s Work hovorí, že v súvislosti s globalizáciou a presúvaním pracovných miest do rozvojových krajín pozorujeme fenomén, kedy nadnárodné spoločnosti prijímajú na jednotvárne a jednoduché práce práve ženy. Tieto náborové rozhodnutia potom odôvodňujú tým, že ženy majú pre takéto druhy práce väčšiu trpezlivosť a ukazujú väčšiu šikovnosť.

Takisto sa spoločnosti spoliehajú na to, že vzhľadom na sociálny status a poslušnosť žien v rozvojových krajinách sa tieto nebudú združovať v odborových organizáciách. Celá situácia tak umožňuje vyplácať ženám nižšiu mzdu pri vyššej efektivite práce.

Rovnosť na pracovnom trhu vo svetle súčasnosti a pandémie

Európska Komisia vo svojej aktuálnej publikácii Employment and Social Developments in Europe potvrdzuje, že pandémia ešte zvýraznila a posilnila dlhodobé rodové nerovnosti. Ženy sa oveľa viac uplatňovali v neštandardných formách zamestnania, typicky dočasných a brigádnických, a to hlavne v najviac zasiahnutých odvetviach.

Neplatená časť prác v súvislosti so starostlivosťou o domácnosť a deti, násobená uzavretím školských a predškolských zariadení a nedostupnosťou neformálnej pomoci od rodinných príslušníkov, zasiahla ako ženy, tak aj mužov. Ženy však v konečnom súčte prijímali najvyšší podiel na týchto povinnostiach. Mnohé potom čelia vážnym problémom pri vyvažovaní medzi pracovným a súkromným životom.

Najvýraznejšie pritom zasiahli ženy s nízkymi príjmami, slobodné matky a ženy v pokročilejšom veku. Práca na diaľku, ktorá sa vďaka pandémii všeobecne rozšírila, pritom predstavuje ako príležitosť pre rodovú rovnosť, tak aj posilnenie konvenčných rodových rolí.

Na rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide rovnosť v odmeňovaní, si budeme musieť ešte počkať. Napriek legislatívnym a politickým tlakom rozdiely stále pretrvávajú.