Boreout syndróm, ako je unudenia v práci označované, prvýkrát popísali v roku 2007 švajčiarski konzultanti Philippe Rothlin a Peter Werder. Základnou príčinou vzniku syndrómu je nepomer medzi časom tráveným v práci a množstvom pracovných úloh. Zamestnanci, ktorí v práci sedia od rána do večera a nemajú dlhodobo čo na práci, začínajú cítiť stratu zmyslu a na to nadviazané negatívne pocity.
Syndróm unudenia vzniká z viacerých dôvodov. Medzi najčastejšie patria chýbajúci zmysel v práci, nedostatok motivácie a sebarealizácie, a tiež veľké množstvo nevyužitého času, ktorý si následne treba vyplniť. Zamestnanec tak trávi dni bezcieľnym surfovaním po internete, postávaním v kuchynke, zašívaním sa na chodbách a predstieraním, že pracuje. Aj keď to pre niekoho môže znieť ako práca snov, nie je to tak. Často takéto nenaplnené dni vedú k úplnej strate motivácie a sebavedomia.
Boreout sa objavuje najmä u tzv. bielych golierov, teda u ľudí, ktorí pracujú v kanceláriách a za počítačom, kde nevytvárajú konkrétne produkty, ale dostávajú zadania. V takomto prostredí sa ľahšie stane, že príde dlhšie obdobie, keď nemajú dostatok práce. Náchylnejší sú aj mladí zamestnanci, ktorí vstupujú na trh práce s istými očakávaniami. Tie sa však často nestretnú s naplnením, a práve nedostatok stimulácie a zmyslu môže viesť k nude a následnej frustrácii.
Syndróm unudenia sa neobjaví z ničoho nič. Ak máte len dočasné obdobie menšieho množstva projektov a úloh, neznamená to hneď, že ním trpíte. V prípade, že sa vás týka, môžu sa u vás prejaviť pocit hanby, nízke sebavedomie, chýbajúci pocit zapojenia do kolektívu, kríza identity, strata motivácie, pocit zbytočnosti, neustála únava a aj depresia.
Nedostatok motivácie a pracovných úloh zamestnanca a následky, ktoré z toho vyplývajú, sa netýkajú len jeho samotného. Negatívny vplyv nesie celá firma alebo spoločnosť. Preto by takýmto situáciám mali predchádzať aj manažéri a vedúci tým, že budú rovnomerne pracovne zaťažovať ľudí v tíme, vytvárať spokojné prostredie a tiež si pravidelne pýtať spätnú väzbu. Dobrá komunikácia vie často odhaliť problémy už v zárodku.
Ak však zamestnanec zažíva pocity frustrácie, tiež sa môže obrátiť svojho nadriadeného alebo oddelenie ľudských zdrojov. Pomôcť môže zmena miesta v rámci firmy alebo rekvalifikácia na inú pozíciu. V niektorých prípadoch aj úplná zmena zamestnania. Môže byť, že daná pozícia pre vás jednoducho nie je vhodná a inde vás čaká niečo lepšie. Zoberte si čas pre seba a hľadajte vnútornú motiváciu, podľa ktorej si nastavte ďalšie pracovné ciele.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!