Syndróm vyhorenia v čase krízy: Nehanbite sa vyhľadať odbornú pomoc

Každý si pod syndrómom vyhorenia predstaví niečo iné, no najčastejšie ide o všeobecný obraz vyčerpaného a zrúteného manažéra. Pritom syndróm vyhorenia sa týka veľkého množstva ľudí s rôznym typom zamestnaní a môže prísť nepozorovane. O tejto téme sme sa preto rozprávali s absolventkou psychológie, ktorá sa venuje poradenstvu v oblasti duševného zdravia, Veronikou Raganovou.

Poradenstvo preniesla aj do online prostredia vďaka instagramovému profilu @spomiluj, ktorý má po pár mesiacoch od svojho vzniku desať tisíc fanúšikov a pravidelne prináša rozhovory so psychológmi, terapeutmi a koučmi na témy ako závislé vzťahy, sebapoznanie a tiež vyhorenie.

Čo je syndróm vyhorenia?

Podľa Veroniky Raganovej vyhorenie a tiež iné poruchy vznikajú ako súhra viacerých faktorov, a to najmä genetických a sociálnych. Tie potom určujú, ako nás bude ovplyvňovať prostredie, čo je v prípade vyhorenia to pracovné. „Zdravotné problémy, či už fyzické alebo psychické sa objavujú najmä vtedy, ak kráčate životom so sebadeštrukčnými návykmi. To môže byť v prípade vyhorenia nepočúvanie toho, čo naozaj potrebujete, ale načúvanie tomu, čo chce vaše ego,“ vysvetľuje poradkyňa.

Prvýkrát použil výraz burnout, teda vyhorenie, Herbert Freudenberg v roku 1975. On tvrdí, že najčastejšie dochádza k vyhoreniu u ľudí, ktorí sú príliš oddaní svojej práci a snažia sa odviesť dokonalý výkon. Títo ľudia tiež nemajú žiadne koníčky a myslia si o sebe, že sú nenahraditeľní. Veronika Raganová k tomu dopĺňa, že príčinou môže byť aj to, že veľa ľudí má problém so sebareflexiou, teda s vnímaním vlastného prežívania. „Sme tak pohltení našimi životmi, že niekedy ani nevieme, čo sa v nás a s nami deje,“ dodáva.

Ako vyhorenie spoznáte už v zárodku?

V tomto má autorka projektu @spomiluj jasno: „Telesné a duševné sú dve spojené nádoby a disbalans na jednej strane sa prejaví aj na druhej strane. Tak isto sa ukazuje aj vyhorenie.“ Je preto dôležité vnímať nielen fyzické prejavy, no aj tie emocionálne, najmä ak máte pocit, že vás práca vyčerpáva viac, ako by mala. Vyhorenie je od roku 2019 zaradené Svetovou zdravotníckou organizáciou do Medzinárodnej klasifikácie chorôb. To znamená, že už má aj presne určené prejavy – klinický obraz – pri jeho vzniku.

Už spomínaný Freudenberg spolu s kolegyňou Northovou popísali 12 fáz vyhorenia. Vyhorenie podľa nich začína nadšením pre prácu a potrebou dokázania vlastnej hodnoty, prechádza do zabúdania na vlastné potreby ako sú spánok a jedlo, a následne sa objavujú prvé fyzické prejavy. Podľa Veroniky Raganovej ich však jedinec nie je schopný vnímať, pretože ide o potenciálne ohrozenie jeho pracovného výkonu.

Tu už je často zmätok v hodnotovom rebríčku osobnosti, ktorý je organizovaný len okolo práce. Vnútorná nestabilita sa môže prejavovať aj vyšším podráždením a konfliktmi s kolegami a tiež odstrihnutím sa od rodiny a známych. Pracovný výkon je priorita. Tu sa začína „vynárať pocit beznádeje, ktorý vyvoláva únikové reakcie vo forme útechy v drogách alebo alkohole, jedle alebo zvýšeným nakupovaním“, opisuje poradkyňa.

Niekde v tomto bode sa už prehlbuje sociálna izolácia a apatia a prejavy si začínajú všímať najbližší. Predposledné štádium sa spája s pociťovaním depresívnych príznakov a posledná fáza je úplné fyzické a psychické vyčerpanie a kolaps, teda vyhorenie.

Syndróm vyhorenia v čase krízy

Veľká stresová záťaž súčasnej situácie môže podľa odborníčky pôsobiť na každého. „Každý má isté naučené vzorce správania, niekto nahromadený vnútorný nepokoj zvykol filtrovať na drinku s kamarátmi, iný napríklad pri športe. Tieto naučené vzorce správania sa dodávali určitý pocit istoty, ktorého strata môže momentálne brániť v kreatívnom prispôsobení sa na nové situácie“, opisuje Raganová. Tu však podľa nej nastáva priestor na to začať vnímať vlastné psychické aj fyzické prežívanie a na prehodnotenie životných priorít.

„Ak na sebe pociťujete únavu alebo vyčerpanie z práce, môže vám to signalizovať, že si toho na seba nakladáte veľa“, hovorí odborníčka a zároveň dodáva, že by ste nemali prestať myslieť sami na seba, a to aj napriek tomu, ak ste živiteľom rodiny. „Aj keď to môže vyznieť kruto, je lepšie prísť o nejakú zákazku, ako sa na niekoľko mesiacov úplne odstaviť z pracovného života.“ Tu už vstupujú do hry otázky praktického života, či sa máte na koho obrátiť na pomoc alebo tiež napríklad to, či si dlhodobo vytvárate finančnú rezervu práve na takéto neočakávané udalosti.

Liečba vyhorenia ako beh na dlhé trate

Ako vysvetľuje poradkyňa, liečba psychologických problémov býva vo všeobecnosti dlhodobejšia ako liečba fyzických ochorení. Podľa toho, v akej fáze sa syndróm vyhorenia podchytí, môže niekomu stačiť dovolenka a iný bude potrebovať niekoľkomesačnú PN. Veronika Raganová zdôrazňuje, že najdôležitejšie je vyhľadať odbornú pomoc. Okrem toho bude nevyhnutná práca na sebe, pretože treba zmeniť spôsob života, ktorý vás do tohto stavu dostal.

„Dôležité je si uvedomiť, že pokiaľ niektorý z bodov sedí na vašu aktuálnu situáciu, tak nie je hanba vyhľadať odbornú pomoc alebo sa porozprávať s nadriadeným, prípadne s niekým z oddelenia ľudských zdrojov. Veľa firiem už začína zaraďovať do starostlivosti o zamestnancov aj programy na podporu dobrého duševného zdravia“, opisuje súčasnú prax.

6 bodov starostlivosti o seba, ktoré vám pomôžu vyhnúť sa vyhoreniu, podľa autorky projektu @spomiluj:

1. Dbajte na balans medzi pracovným a súkromným životom (dôležitý je denný režim, pohyb, zdravá strava, spánok aj blízki a priatelia).
2. Vytýčte si vlastné hranice a naučte sa hovoriť nie.
3. Naučte sa delegovať zadania a vnímať sa ako súčasť kolektívu.
4. Majte k sebe súcit tak, ako by ste ho mali k iným (pochváľte sa za veci, ktoré sa vám podarili a neznevažujte sa za tie, ktoré nie).
5. Uvedomte si, že práca nie je všetko a začnite ju tak vnímať.
6. Buďte na pozore, ak si na sebe všimnete zvýšenú konzumáciu alkoholu, užívanie drog, prehnané nakupovanie oblečenia, môže ísť o potláčaciu stratégiu zvládania stresu.