Hoci mnohé firmy deklarujú otvorenú firemnú kultúru a podporu kariérneho a osobnostného rastu, v praxi to vyzerá inak. Manažéri sú preťažení, zahltení operatívou a nemajú kapacitu venovať sa pravidelnej reflexii práce svojho tímu. Dokonca môžu nadobudnúť pocit, že ak sa nič zlé nedeje, nie je potrebné so spätnou väzbou pracovať.
Častá príčina absencie spätnej väzby je obava z toho, ako bude feedback prijatý. Najmä, ak nie je celkom pozitívny. No a niektorí nemajú skúsenosť, ako spätnú väzbu konštruktívne podať. Spoliehajú na formálne ročné hodnotenia, ktoré nestačia.
V Gallup Workplace Survey len 26 % zamestnancov uviedlo, že spätná väzba, ktorú dostávajú, je pre nich nápomocná. Zároveň až 65 % opýtaných by podľa vlastných slov podávalo lepší výkon, keby im bola poskytovaná pravidelná a kvalitná spätná väzba.
Podobne dopadol aj výskum Zenger & Folkman publikovaný v Harvard Business Review. Ten ukázal, že 72 % ľudí považuje negatívnu, ale konštruktívnu spätnú väzbu za dôležitú pre svoj rast. Navyše, zamestnanci sú v práci angažovanejší a výkonnejší, ak dostávajú spätnú väzbu pravidelne.
Dôležité je vybrať si správny čas a priestor. Spätná väzba sa najlepšie pýta v kontexte s predchádzajúcou úlohou. Po dokončení projektu, odovzdaní úlohy, prezentácii alebo po náročnom stretnutí s klientom. Vtedy je situácia čerstvá a zaangažovaní si pamätajú detaily.
Skvelým momentom sú aj pravidelné 1:1 stretnutia s nadriadeným či nadriadenou. Ak ich nemáte, môžete si ich sami vyžiadať. Dôležité je, aby feedback prebiehal v nerušenom prostredí. Nie vo firemnej kuchynke medzi kávovarom a chladničkou.
Spätnú väzbu si môžete vypýtať aj vtedy, keď máte pocit, že niečo nevyšlo celkom ideálne. Radšej sa spýtať, než si v hlave vytvárať vlastné, často skreslené domnienky podporované imposter syndrómom.
Ak sa opýtate: „Bolo to v poriadku?“ väčšina ľudí odpovie naučeným: „Jasné, v pohode.“ To však nie je skutočná spätná väzba. Tá si vyžaduje pokladanie konkrétnych a otvorených otázok. Tu sú niektoré z nich:
„Čo by som mohol/mohla nabudúce spraviť inak?“
„Bola nejaká časť projektu, ktorá nefungovala tak dobre, ako sa očakávalo?“
„Máte pocit, že som mohol/mohla niečo lepšie komunikovať tímu alebo klientovi?
„Čo by bola jedna vec, na ktorej by ste mi odporučili zapracovať?“
Iba takýto typ otázok vytvára priestor pre skutočný rozhovor. Dôležité je, aby ste ich pokladali s úprimným záujmom a v duchu otvorenosti. Nie ako povinnú jazdu, ale ako reálnu snahu učiť sa a napredovať.
Joj, to bolí. Negatívna spätná väzba nie je nič príjemné. Neberte ju osobne a stane sa nástrojom pre váš kariérny rast.
Ak ju dostávate, vypočujte si ju bez prerušovania. Aj keď máte nutkanie okamžite sa brániť alebo vysvetľovať, počúvajte až do konca. V druhom kroku zachovajte pokoj. Silné emócie spracujete neskôr. Keď príde vhodný čas, pýtajte sa doplňujúce otázky, aby ste naozaj pochopili vnímanie druhej strany.
Záverečné poďakovanie môže pôsobiť zvláštne, ale má silný účinok. Naznačuje, že spätnú väzbu beriete vážne. Najkľúčovejšie je zobrať (aj kritický) feedback vážne, zamyslieť sa nad ním a pracovať s ním. To je jeden z faktorov, ktorý odlišuje zamestnancov, ktorí rastú, od tých, čo stagnujú.
Have your say!