Ako môžeme kolegom z Ukrajiny uľahčiť každodenné spoločné fungovanie na pracovisku?

Citlivosť a empatia: Nekomplikujme kolegom prežívajúcim strach z vojny ešte viac

Je dôležité, aby sme ako členovia tímov a pracovných kolektívov boli citliví k situácii, v ktorej sa ľudia utekajúci pred vojnou nachádzajú. A nie sú to len ľudia na úteku, ale aj ostatní Ukrajinci, ktorí už dlhšiu dobu na Slovensku žijú. Aj oni prežívajú veľmi ťažký čas. V mnohých prípadoch ide o klinicky významnú traumu spojenú s ohrozením domova, prežívajú strach o blízkych, o stabilné zázemie, majetok aj budúcu existenciu. Ak majú deti alebo zodpovednosť za iných členov rodiny, ich situácia je o to zložitejšia.

Čo je v našich silách? Úprimný záujem, priateľstvo a opora

V práci by sme si mali uvedomovať, čím si títo ľudia prechádzajú a byť k nim v tomto období obzvlášť ústretoví. Je dôležité pravidelne prejavovať úprimný záujem o to, ako sa cítia a čo nové sa deje v ich živote.  Podporujme ich v budovaní vzťahov a bezpečného domova na Slovensku, pomáhajme im podľa našich možností. Priateľstvo a pocit, že sa môžu o niekoho oprieť, môžu byť v momentálnej situácii pre nich rozhodujúce.

Citlivé témy: Sú niektoré oblasti tabu? A ako sa zachovať, ak citlivú tému otvorí sám človek z Ukrajiny?

Miera otvorenosti závisí od miery empatie v kolektíve. Každá téma, ktorá súvisí s vojnou, je v poriadku, pokiaľ dokážeme viesť otvorený, empatický dialóg. Najdôležitejší je na tom zámer vypočuť si a podporiť druhú stranu. Pri splnení týchto predpokladov nie je žiadna téma tabu.

Najlepšie, čo môžeme urobiť, je otvorene a ochotne počúvať, nesúdiť, nevnucovať rady a pomoc, snažiť sa situáciu čo najviac pochopiť. Pýtajme sa čo najviac otázok, ako sa len dá, úprimný záujem a samotná ochota sú v takýchto situáciách kľúčové.

Na druhej strane je pochopiteľné, že takéto témy môžu byť náročné aj pre nás samotných, aj keď túto situáciu len pozorujeme a priamo neprežívame. Môže doľahnúť aj na nás, a aj preto je veľmi dôležité sa o tom otvorene rozprávať. Priniesť do pracovného kolektívu všetky emócie a dať im priestor je síce dôležitá úloha najmä pre manažérov, ale týka sa všetkých.

Konflikty medzi tábormi polarizovaných politických názorov: Ako môžeme my sami prispieť k harmonizácii vzťahov na pracovisku?

Na konflikt sa treba pozrieť ako na prirodzenú súčasť života v pracovnom kolektíve a obzvlášť v takýchto polarizovaných časoch. Neignorujme ho, ale zabezpečme, aby sa odohrával v rámci hraníc slušnosti a vzájomného rešpektu.

Otvorený konflikt v tejto téme je v pracovnom kontexte menej pravdepodobný ako mikroagresie či pasívna agresivita: ignorácia, zahaľovanie, slovné narážky, naprieky a intrigy. Takéto toxické správanie by malo byť pod rovnakým citlivým dohľadom ako otvorený konflikt.