Sivá ekonomika z anglického grey economy je označovaná ako tieňová alebo neformálna. Spadajú pod ňu legálne činnosti realizované mimo oficiálnych pravidiel. Britský sociológ Jonathan Gershuny poukazuje na to, že sivá ekonomika má viaceré úrovne a nie všetko, čo do nej zaraďujeme má nálepku nelegálna činnosť.
Sivá ekonimika zahŕňa práce pre vlastnú potrebu alebo rodinu, akými sú opravy či domáce práce. Tie síce nie sú platené ani evidované, ale majú ekonomickú hodnotu. Radíme tu aj neformálne aktivity platené „na ruku“, a teda činnosti bez riadnych zmlúv a odvodu daní, napríklad doučovanie či opatrovanie detí. Súčasťou sivej ekonomiky sú aj paralelné aktivity popri oficiálnej práci. Vznikajú vtedy, keď ľudia popri zamestnaní vykonávajú ďalšie práce alebo dostávajú časť príjmu neoficiálne v hotovosti.
Presné číslo nemožno definovať, keďže tieto aktivity sa oficiálne nehlásia. Ide teda len o odhady. Podľa ekonómov sa podiel sivej ekonomiky v Európskej únii pohybuje v rozmedzí 18 až 20 % HDP. Jej vysoký podiel vykazuje Grécko s viac ako 30 %, na opačnej strane rebríčka sú škandinávske krajiny, Rakúsko a Nemecko s menej ako 10 %. Odhady odkrývajú, že sivá ekonomika tvorí nezanedbateľnú časť hospodárstva, ktorá ovplyvňuje verejné financie, trh práce, ale aj dôveru v inštitúcie.
Vznik sivej ekonomiky je kombináciou viacerých faktorov. Vysoké dane a odvody, zložitá byrokracia a administratívna záťaž odrádzajú ľudí aj firmy od fungovania v oficiálnom systéme. Ak sa k tomu pridá nízka dôvera v štát a pocit, že zaplatené dane neprinášajú viditeľný úžitok, motivácia dodržiavať pravidlá klesá ešte viac. Významnú úlohu zohráva aj neistota na trhu práce, ktorá tlačí ľudí k neoficiálnym formám zárobku. Tieto faktory spoločne vytvárajú prostredie, v ktorom sivá ekonomika dostáva väčší priestor.
Sivá ekonomika pripravuje štát o zdroje na financovanie verejných služieb a sociálneho systému, z ktorého sa vyplácajú dávky či dôchodky. Tiež vytvára nerovné podmienky na trhu práce. Poctivé firmy, ktoré dodržiavajú pravidlá a odvádzajú dane a odvody, sú znevýhodnené. Postupne tak dochádza k skresľovaniu obrazu o skutočnom stave ekonomiky a k oslabovaniu dôvery v pravidlá, ktoré by mali platiť pre všetkých. Bez rozdielu.
Aj pri hľadaní práce môžete naraziť na chápadlá sivej ekonomiky. Stáva sa, že kandidáti dostanú ponuku práce bez zmluvy alebo s časťou mzdy „na ruku“. Vidina vyššej mzdy je lákavá. Avšak zo “sivej časti” mzdy sa neplatia odvody. To sa prejaví pri nároku na materské, nemocenské počas PN, podporu v nezamestnanosti a tiež pri výpočte dôchodku, ktorý sa odvíja od oficiálne priznaného príjmu. Zamestnanec tak môže v budúcnosti zistiť, že jeho dávky sú výrazne nižšie, než očakával, prípadne na ne nemá vôbec nárok. Nenechajte sa zlákať vyšším “sivým” príjmom a pamätajte, že zamestnávateľ vám musí ponúknuť minimálne rovnakú alebo vyššiu mzdu, ako uvádza v inzeráte.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!