Najúčinnejší spôsob, ako dostať pod kontrolu riadenie času, vedie cez schopnosť riadiť svoj vnútorný svet, myšlienky a emócie. A základom takejto schopnosti sebariadenia je určitá uvedomelosť, všímavosť, pre ktorú sa nielen v zahraničí vžil výraz mindfulness.
Bežne sa totiž stáva, a to bez ohľadu na to, ako dobre ste si deň naplánovali, že sa plány zmenia a deň sa vyvinie úplne iným smerom, než ste zamýšľali. To nie je zlyhanie, to je pomerne obvyklá súčasť normálneho pracovného ale aj nepracovného dňa.
Mindfulness pomáha zameriavať pozornosť želaným smerom a vidieť veci jasnejšie. Táto všímavosť alebo uvedomelosť konkrétneho okamihu vám jednoducho pomôže “nájsť si čas”. Dať každej chvíli ten čas, ktorý potrebuje a nezáleží, o akú dlhú, komplikovanú alebo dôležitú chvíľu ide.
Môže pritom totiž ísť aj o čas, ktorý si doprajeme, než niekomu odpovieme na jeho otázku, čas na premýšľanie o našej ďalšej reakcii, aktivite či slove. To vo výsledku prináša pocity, ktoré sa spájajú so sebakontrolou a vplyvom na smerovanie vášho života. Nie ste tak chytení v pasci reaktivity.
Psychologička Lenka Šilerová hovorí, že zastavenie sa, uvedomovanie a plná prítomnosť nie je záležitosťou lenivosti, pohodlnosti ani prokrastinácie. Ide o efektívny spôsob trénovania odolnosti, psychickej kondície a nakoniec aj výkonnosti. Mindfulness podľa nej predstavuje cestu k vedomejšiemu životu, redukcii stresu, ale aj lepšiemu zvládaniu náročných situácií.
Vo svojom článku spomína dielo amerického lekára Jona Kabat‑Zinna, ktorý je známy svojim medicínskym prístupom k fenoménu mindfulness, a ktorý popisuje štyri spôsoby, akým sa môžeme “oslobodiť od tyranie času”. Ako teda na uvedomelé zbavovanie sa časového tlaku, ak s konceptom všímavosti nemáte ešte žiadne praktické skúsenosti?
Naše neustále prehrávanie minulých scén, sprevádzaných neraz aj negatívnymi emóciami na jednej strane, a obavy a stres z budúcnosti na strane druhej nás stoja nemalé množstvo každodennej energie. Zároveň sú to práve tieto myšlienky, ktoré vyvolávajú nepríjemný a neodbytný nátlak v našej mysli o tom, čo všetko by sme mali, čo by sme, naopak nemali a kde by sme už teraz mohli byť, keby…
Plná sústredenosť len na jednu vec, aktivitu, ktorej sa v prítomnosti venujeme, vytvára základ pre stav označovaný ako “flow”, teda plynutie v čase, keď pre nás neexistuje nič iné, ako to, čomu sa práve venujeme.
Aj keď to na prvý pohľad znie možno ezotericky a na racionálnejšie zameraných ľudí to môže pôsobiť odradzujúco, nejde o žiadne šamanské praktiky. Ide v podstate o midfulness v praxi. Tieto cvičenia majú podobu dychových cvičení, plného sústredenia na seba, svoje telo a prežívanie. Základom je všímanie si toho, čo sa v nás deje, nie snaha to meniť. Tá by totiž vyvolávala tlak.
Podobne o tom uvažuje aj Dalibor Špok v spomínanom podcaste. Urobiť si čas podľa neho nie je len o plánovacom móde, ktorý má hneď od začiatku stanovený cieľ a kroky, ktoré k nemu vedú, ale aj o tom emergentnom spôsobe, ktorý je založený na tom len tak pobudnúť, nechať si čas na intuitívnu rovinu prežívania.
Práve takéto vystavovanie sa nášmu hlbokému prežívaniu môže premeniť nás ako bytosti, naše dni či nastávajúce chvíle. A až potom, na základe týchto nových spracovaných myšlienok a pocitov môžeme povedať, aký bude ďalší krok. Zaradením takýchto chvíľ do nášho každodenného života môže významne zlepšiť kvalitu nášho života.
Začnite auditom vášho dňa. Počas doby jedného až dvoch týždňov si zapisujte alebo merajte, koľko času na čom trávite. Najlepšie tak zistíte, čo vo vašom dni zbytočne zaberá čas aj priestor. Následne môžete práve pomocou plánovania a ostatných techník manažmentu času v týchto veciach urobiť poriadok. Či už ich preškrtáte, delegujete, zautomatizujete alebo k nim zmeníte postoj.
Odkaz na podcast s Daliborom Špokom, ktorý spomíname v úvode, nájdete tu.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!