Patrícia Hirschnerová: Stále počúvame o tom, ako je nálepka „mama“ v práci problém

Čo vás viedlo k vytvoreniu projektu Pracujúce mamy?

Úprimné presvedčenie, že mať deti a dobrú prácu je normálne. Pretože dnes ešte stále počúvame o tom, ako je nálepka “mama” v práci problém. Namiesto frflania na to, čo nefunguje, sme sa rozhodli prispieť svojou troškou.

Projekt Pracujúce mamy ukazuje pozitívne príklady pracujúcich mám, ale aj prakticky pripravuje na návrat tie, ktoré to ešte len čaká. Vtedy, pred piatimi rokmi, sme to nemali takto pomenované, ale dodnes je to myšlienka, ktorá spája všetky naše aktivity. Prešli sme si rôznymi obdobiami, ale motivácia ostáva rovnaká: Aby naše dcéry a synovia už nemuseli túto tému riešiť.

Obracajú sa na vás iba maminy, ktoré sa po rodičovskej dovolenke vracajú späť do pracovného života alebo pomáhate aj iným ženám? 

Väčšinou sú to mamy na konci rodičovskej. Pracujeme však aj s mnohými ženami, u ktorých návrat do práce prebehol, ale zistili, že to už „takto ďalej nejde”. Buď kvôli forme úväzku, alebo náplni práce. Celkovo sa na nás obracajú ženy v ktoromkoľvek bode skĺbenia rodičovstva a práce a našou misiou je vybaviť ich na to, aby boli spokojné na „oboch frontoch”.

Akým výzvam čelia a aké obavy majú ženy vracajúce sa späť do pracovného kolotoča po rodičovskej dovolenke? 

Viacerým. Sú to však spojené nádoby. Napríklad sa mnoho hovorí o tom, ako ženy s malými deťmi potrebujú skrátený úväzok alebo inú formu flexibility. Ale buďme realisti. Robili by ste vy ako zamestnávateľ takéto ústupky pre niekoho, koho vidíte na pohovore prvýkrát a v životopise má „dieru“ vo forme materskej?

Iste, osvietených zamestnávateľov pribúda, ale v drvivej väčšine to dopadne tak, že ak ma kandidátka na pohovore nejako extra nezaujala, radšej dám prácu niekomu, u koho je menšia šanca OČR a ďalšej materskej.

Kľúčovou je aj téma strateného sebavedomia. Počas rodičovskej dovolenky sa žena venovala prioritne starostlivosti o dieťa. Pri návrate späť do práce sa môže cítiť menejcenná, jej sebavedomie sa zníži. Ako pracovať s touto skutočnosťou?

A tu sa dostávame k meritu veci. Ženy sú po materskej so svojím pracovným sebavedomím na bode mrazu. Často reagujú na pozície, ktoré ani nechcú robiť, ale príjem do domácnosti potrebujú. Naopak, keď sa na celý ten návrat poctivo pripravím a na pohovor prídem s tým, že mám jasno v tom, čo dokážem a čo nie, celé sa to môže vyvíjať úplne inak.

Čo môže urobiť zamestnávateľ, aby pomohol hladkému návratu zamestnankyne do práce? 

Ešte pred odchodom sa dohodnúť, v akom intenzívnom kontakte chce zamestnankyňa ostať a potom to, samozrejme, dodržať. Niektoré povedia, že chcú mať od práce úplný pokoj. V tom prípade je potrebné nechať ich tak a ozvať sa približne pol roka pred plánovaným návratom.

Ale sú aj mamy, ktoré chcú ostať v nejakej forme kontaktu, či je to newsletter alebo pozvanie na vianočný firemný večierok. To firmu takmer nič nestojí a daná žena vie ostať aspoň ako-tak v obraze.

Samozrejme, nehovorím o technických detailoch jej práce, tie sa môžu meniť veľmi rýchlo. Ale ak sa napríklad daná žena nebude môcť vrátiť na pôvodnú pozíciu, tak je veľmi ťažké niečo jej nájsť, ak sa má vrátiť o jeden alebo dva mesiace.

Naopak, ak si ešte na materskej priebežne pozerá newsletter a v ňom informácie o interne zverejnených pozíciách, vie to výrazne pomôcť. Rovnako ako neformálne rozhovory s kolegami. Bežne sa stáva, že sa na vianočnom večierku spomenie, že sa plánuje otvoriť nová pozícia alebo nejaký kolega odchádza a bude sa zaň hľadať náhrada.

Akú ma mať k tomu zamestnávateľ motiváciu? Zápasí s obavou, že matka bude často ostávať doma chorými deťmi, bude čerpať OČR, do práce bude chodiť unavená…

Jednoducho pracovné výsledky. Aj napriek náročnej ekonomickej situácii máme nízku nezamestnanosť, kvalitných ľudí na trhu nie je veľa. Ak ako firma hľadám niekoho, kto pozná systémy, rozumie procesom firmy a je lojálny, tak je len logické dohodnúť sa s nejakou mamičkou namiesto hľadania úplne nového človeka.

Samozrejme, choré deti a OČR sú náročné situácie pre obe strany. Opäť ale z našej praxe dosvedčujeme, že ak sa tieto scenáre vopred vydiskutujú, nemusí to byť katastrofa. Veľa žien sa pri návrate bojí klásť otázky ohľadne fungovania vo firme a radšej sú ticho. To nie je správne.

Je veľmi dôležité pomenovať najhorší možný scenár vopred. Čo sa stane, keď sme sa síce dohodli na skrátenom úväzku, ale tento mesiac budeme potrebovať, aby ste robili nadčasy alebo víkendy? Čo sa stane, keď sme sa síce dohodli na práci z kancelárie, ale ochorie mi dieťa a budem potrebovať robiť z domu alebo večer?

Vie to byť nepríjemná diskusia a vyžaduje si veľa odvahy.  Ale skúsenosti ukazujú, že tie situácie tak či tak nastanú, a ak sa to nenastaví na začiatku, aj tak z toho vznikne patová situácia. Často ženy napríklad začnú pracovať na polovičný úväzok, ale nakoniec robia aj tak osem hodín denne a plat im ostáva polovičný. Alebo naopak. Zamestnám človeka, zaučím ho a potom sa hodí na dlhodobú PN, pretože nenašiel inú cestu, ako vyriešiť svoju rodinnú situáciu.

Existujú pozitívne príklady a fungujúce prístupy zo zahraničným firiem, ktoré zvládajú opätovný príchod mám do práce? 

V zahraničí je situácia iná najmä preto, lebo tam materská zvykne byť oveľa kratšia. Ale už v Rakúsku vidíme, ako je úplne bežná práca aj na 8 % úväzok.

Čo si myslíte o modeli firemných jasličiek a škôlok? Existujú slovenské firmy, ktoré tento model zaviedli a funguje u nich?

Je to individuálne. Väčšinou to zvyknú robiť väčšie nadnárodné firmy so sídlom na Slovensku. Vie to byť veľká pomoc, ale určite to nie je univerzálne riešenie, a preto by som akejkoľvek firme, ktorá to zvažuje, najprv odporučila, aby si na to urobili interný prieskum.

V rámci vášho projektu ponúkate aj kurz Spokojná v práci. Čo vás motivovalo k jeho vytvoreniu a ako dokáže ženám pomôcť? Aké sú reakcie absolventiek tohto kurzu? 

Kurz Spokojná v práci vznikol v spolupráci s kariérnou koučkou Federikou Plesník, ktorá sa venuje celkovo spokojnosti v práci. Chceli sme ponúknuť konkrétny, poctivý a fungujúci recept na to, aby ženy prešli z „pracovne stratená“ do „pracovne nájdená“.

Zatiaľ ním prešlo už takmer 500 absolventiek z celého Slovenska. Mám pred očami ich jednotlivé príbehy. Napríklad Nikola, ktorá sa ešte počas kurzu prihlásila na pozíciu, na ktorú by sa predtým vôbec neodvážila a nakoniec si vyjednala o 60 % vyšší plat, než jej najprv ponúkali.

Alebo Mária, ktorá je z malej dedinky pri Žiari nad Hronom a napriek náročnej situácii v regióne hovorí, že jej ten kurz a aj podporná online komunita spolužiačok zmenili postoj k práci. Že má oveľa jasnejšiu predstavu o tom, čo potrebuje spraviť, aby si to celé nastavila a bola spokojná v práci aj doma.

Kurz má dve časti, začíname sebaspoznávaním, až potom ideme do praktických častí, napríklad ako si napísať životopis, ako vyjednávať na pohovore. Úsmevné je to, že niektoré ženy nás oslovili s prosbou, či si nemôžu prejsť len tou druhou časťou. A nakoniec zhodnotili, že bez dôkladného sebaspoznania by len strieľali naslepo a posielali by ten istý životopis všade možne. V konečnom dôsledku zistia, že ich materská skúsenosť, ale aj ich silné stránky sú vlastne na trhu práce žiadané, ak ich vedia dobre pomenovať a odprezentovať.

V tíme sme všetky mamy, takže veľmi dobre rozumieme tým dennodenným výzvam, pred ktorými ženy stoja. Preto sme to nastavili úplne flexibilne a najmä počas kurzu majú ženy možnosť zapojiť sa do podpornej online skupiny, kde nielen odpovedáme na všetky otázky, ale aj samotné ženy si tam navzájom radia a inšpirujú sa. Lebo internet je plný skvelého obsahu na túto tému. Ale nájsť si čas, vytriediť naozaj kvalitné zdroje a najmä nestratiť motiváciu, to sa oveľa ľahšie robí v podpornej skupine.