Blog Profesia.sk
apr
8

Práva a povinnosti počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu

Autor: | Kategórie: Pracovné právo | Značky: , ,
Práva a povinnosti počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu
Na území Slovenskej republiky bola vyhlásená mimoriadna situácia a neskôr núdzový stav. Priblížime si čo tieto pojmy znamenajú a akým spôsobom sú ovplyvnené vaše práva a povinnosti. Článok bol aktualizovaný 30. októbra 2020.

Počas týchto krízových situácií môže Vláda Slovenskej republiky obmedziť ľuďom niektoré práva a uložiť povinnosti. Aké to sú, vám povieme v tomto článku. V nasledujúcom článku si potom priblížime konkrétne zmeny zákonov, ktoré prijal Parlament pre obdobie krízovej situácie.

Mimoriadna situácia

12.3.2020 vyhlásila Vláda Slovenskej republiky uznesením vlády č. 111/2020 mimoriadnu situáciu pre územie SR podľa § 8 Zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na celom území Slovenskej republiky.

Právnymi otázkami mimoriadnej situácie sa zaoberá Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Kľúčovými pojmami, ktorým je potrebné porozumieť, sú mimoriadna udalosť a mimoriadna situácia.

Podľa zákona o civilnej ochrane sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok. V prípade epidémie COVID-19 ide práve o ohrozenie verejného zdravia II. stupňa. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je ohrozením verejného zdravia II. stupňa okrem iného aj situácia, ak je potrebné prijať mimoriadne opatrenia pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň.

Mimoriadna situácia je následkom mimoriadnej udalosti. Rozumie sa ňou obdobie ohrozenia (ak následky ešte nenastali) alebo obdobie pôsobenia následkov (ak už nastali) mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Mimoriadna situácia sa vyhlasuje podľa pravidiel uvedených v Zákone o civilnej ochrane. Tieto ustanovenia slúžia štátnym orgánom a samosprávam na to, aby sa počas nej jednoduchšie vykonali potrebné opatrenia. Zákon hovorí, že tieto opatrenia slúžia na záchranu života, zdravia alebo majetku. Zároveň slúžia na znižovanie rizík ohrozenia a na činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Vyhlásenie mimoriadnej situácie

Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov (televízia, rozhlas, tlač a pod.). Vyhlasuje sa podľa toho, na akom veľkom území hrozí ľuďom nebezpečenstvo. Pokiaľ mimoriadna udalosť nastala na území obce, vyhlasuje ju obec. Ak na území okresu, vyhlasuje ju okresný úrad v sídle okresu, kde situácia nastala. Pokiaľ situácia presiahla hranice okresu, vyhlási mimoriadnu situáciu okresný úrad v sídle kraja. Ak presiahne situácia aj územie kraja, potom ju podľa § 7 zákona o civilnej ochrane vyhlasuje vláda Slovenskej republiky.

Povinnosti orgánov počas mimoriadnej situácie

Zákon o civilnej ochrane ukladá príslušným orgánom povinnosť a dáva právomoci riadiť záchranné práce na odvrátenie nepriaznivých účinkov mimoriadnej udalosti. Orgánmi, ktoré zákon poveruje, sú obec, okresný úrad, okresný úrad v sídle kraja a ministerstvo vnútra.

V prvom rade majú vyššie vymenované orgány povinnosť informovať verejnosť o zdroji ohrozenia a o rozsahu mimoriadnej udalosti. Ak sa nachádzate na území, kde je vyhlásená mimoriadna situácia, máte právo na včasné varovanie pred hroziacim nebezpečenstvom, na evakuáciu a ukrytie a na informácie o spôsobe ochrany a na bezprostrednú pomoc pri ohrození zdravia a majetku.

Práva a povinnosti fyzických osôb

Voľne sa dá povedať, že zákon o civilnej ochrane rozdeľuje fyzické osoby na dve kategórie. V prvej kategórii sú osoby, ktoré sú súčasťou jednotiek civilnej ochrany. Podľa zákona: „jednotkou civilnej ochrany sa rozumie organizovaná skupina osôb, odborne pripravená a materiálne vybavená na plnenie úloh civilnej ochrany.“ Ak ste členom takejto jednotky, máte špeciálne povinnosti, na ktoré máte aj príslušný tréning, školenia a materiálne vybavenie.

V druhej kategórii sú osoby, ktoré nie sú zaviazané účasťou na civilnej ochrane. Aj keď nie ste súčasťou jednotiek civilnej ochrany, podľa zákona máte povinnosť primerane svojmu veku a zdravotnému stavu spolupracovať s inými osobami v civilnej ochrane. V záujme ochrany života, zdravia a majetku vám môžu príslušné orgány uložiť obmedzenia a vyžadovať poskytnutie vecných prostriedkov potrebných na civilnú ochranu. Obec je vám oprávnená písomne nariadiť, aby ste jej v súvislosti s mimoriadnou situáciou poskytli vecné plnenie alebo osobné úkony.

Vecné plnenie

Za vecné plnenie sa považuje poskytnutie materiálnej veci, ktorú máte vo svojej držbe alebo vlastníctve. Vecné plnenie môže slúžiť len na zvládnutie úloh mimoriadnej situácie. Obec vám nesmie odobrať vec svojvoľne. Vecné plnenie sa nariaďuje písomným príkazom a odobratie veci nesmie ohroziť vaše vyživovanie ani vyživovanie členov vašej rodiny alebo chod hospodárskych zariadení.

Po zániku potreby vám majú orgány povinnosť vec vrátiť. Ak to nie je možné, poskytnú vám vec rovnakého druhu a podľa možností aj rovnakej hodnoty. Ak to nie je možné, potom dostanete náhradu v peniazoch.

Osobné úkony

Osobnými úkonmi sa na odstraňovaní mimoriadnej situácie musia podieľať všetky osoby, ktoré nie sú od tejto povinnosti oslobodené. Oslobodení sú napríklad maloletí, osoby nad 60 rokov, telesne alebo psychicky nespôsobilé osoby, tehotné ženy alebo rodičia detí, ktoré sú mladšie ako 15 rokov. Zákon hovorí, že túto nespôsobilosť musíte preukázať vhodným spôsobom (v prípade fyzickej alebo psychickej nespôsobilosti lekárskym posudkom).

Osobnými úkonmi sa podľa zákona rozumie každá fyzická a duševná činnosť, ktorá sa vyžaduje v záujme ochrany života, zdravia a majetku v čase mimoriadnej udalosti. Tieto úkony sú teda koncipované naozaj široko. Ide tu napríklad o povinnosť nosiť na verejnosti rúško alebo dodržiavať povinné rozostupy.

Osobitne sú zákonom o civilnej ochrane chránené ženy. Podľa možnosti sa môžu ženám zadávať len také osobné úkony, na ktoré sú svojím obvyklým zamestnaním spôsobilé, pričom sa musí prihliadať na to, aby plnenie týchto osobných úkonov nebolo na ujmu plnenia iných závažných úloh.

Ak počas mimoriadnej situácie neuposlúchnete výzvy orgánov alebo si nesplníte svoje povinnosti, zákon to považuje za priestupok. Za spáchanie tohto priestupku vám hrozí pokuta až 1659 eur.

Núdzový stav

Okrem mimoriadnej situácie pozná náš právny poriadok aj špeciálne situácie, ktoré sú popísané v Ústave Slovenskej republiky. Patrí medzi ne vojna, vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav. Počas týchto situácií môžu byť obmedzené niektoré inak nenarušiteľné práva a nariadené povinnosti občanom. Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený aj núdzový stav, postupuje sa podľa osobitného zákona.

Núdzový stav je možné vyhlásiť len pre bezprostredne ohrozené územie a v nevyhnutnom rozsahu. Na Slovensku bol najskôr vyhlásený 16.3.2020. Najskôr platil len pre určité okresy, neskôr bol rozšírený na celé územie Slovenskej republiky. Podmienky núdzového stavu boli v priebehu jeho platnosti niekoľkokrát upravované (sprísňované). Prvý núdzový stav platil do 13. júna 2020, kedy uplynulo 90 dní platnosti. Po skončení prvého núdzového stavu došlo k uvoľneniu opatrení a z väčšej časti aj k obnoveniu bežného hospodárskeho života.

Podrobnosti popisuje Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Pri núdzovom stave ide o závažnejšie ohrozenie než pri mimoriadnej situácii. V prípade, že je vyhlásený núdzový stav, prestávajú platiť ustanovenia o mimoriadnej situácii.

Druhý núdzový stav

Vláda Slovenskej republiky od 1. októbra 2020 schválila uznesením č. 587/2020 druhý núdzový stav. Tento núdzový stav bol schválený na dobu 45 dní (mal by teda uplynúť 15. novembra 2020).  Núdzový stav je však možné predĺžiť až do dĺžky 90 dní.

V rámci druhého núdzového stavu nariadila vláda mobilizáciu niektorým subjektom (išlo okrem iného o zabezpečenie pitnej vody, dopravy alebo o reprofilizáciu lôžok v nemocniciach tak, aby reflektovala aktuálny stav infikovaných pacientov v ťažkom stave, nariadenie pracovnej povinnosti a pod.).

Keďže sa epidemiologická situácia naďalej zhoršovala, pristúpila vláda k sprísneniu opatrení. 18. októbra 2020 bolo schválené uznesenie, ktorým sa pristúpilo k celoštátnemu testovaniu, č. 665/2020. Toto testovanie sa má uskutočniť počas víkendu 31. októbra – 1. novembra 2020. Zároveň 22. októbra 2020 prijala vláda uznesenie č. 678/2020, ktorým obmedzila slobodu vychádzania v okresoch Bardejov, Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. O čosi menej prísne obmedzila slobodu pohybu aj na zvyšku Slovenskej republiky. Tieto obmedzenia boli prijaté do 1. novembra 2020.

28. októbra 2020 vláda uznesenie aktualizovala uznesením č. 693/2020 a predĺžila obmedzenie pohybu až do 8. novembra 2020 na celom území Slovenska.

Vyhlásenie núdzového stavu

Podľa článku 5 ods. 1 o bezpečnosti štátu môže núdzový stav vyhlásiť vláda len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav je nutné bezodkladne vyhlásiť v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie. Jeho vydanie sa tiež oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Poradným orgánom vlády je Bezpečnostná rada, ktorej ústavný zákon dáva povinnosť okrem iného aj  pripravovať pre Vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie. Bezpečnostná rada je orgánom s celoslovenskou pôsobnosťou.

Obmedzenie práv a nariadenie povinností občanom v čase núdzového stavu

V čase núdzového stavu vám môže vláda v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti. Týka sa to však len obyvateľov na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

Vláda vám môže uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd.

Okrem toho vám môže obmedziť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, kde môže rozmiestniť záchranné zložky, vojakov a potrebnú techniku. Môže obmedziť aj vaše vlastnícke práva k hnuteľným veciam. Zákon výslovne uvádza, že vám môže zakázať vjazd motorových vozidiel alebo obmedziť ich používanie na súkromné účely alebo na podnikanie.

Ďalšie práva, ktoré je možné obmedziť sú sloboda pohybu a pobytu, právo pokojne sa zhromažďovať alebo zakázať uplatňovanie práva na štrajk.

Ostatné práva, ktoré vám môžu byť obmedzené a povinnosti, ktoré vám môžu byť nariadené sú podobné ako v predchádzajúcej časti o mimoriadnej situácii. Viac podrobností o riadení štátu v čase krízových situácií sa môžete dozvedieť aj v zákone č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu a na to nadväzujúcom zákone č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii.

szabo@profesia.sk
Martin Szabo
Customer Support Specialist
Profesia spol. s r.o.
Vyštudovaný právnik. V Profesii pomáha uchádzačom a klientom zorientovať sa na stránkach Profesie a odpovedať na otázky o práci. Vo voľnom čase číta rád literatúru každého druhu.
Všetky články autora

Jeden komentár

  1. Pridal: Duc Hung | 11. júna 2020 01:38
    Odpovedať

    Dobrý deň,
    Ked uplynú núdzový stav ale ostáva mimoriadná situácia,to znamená že končí krízovú stav alebo nekončí ?
    S pozdravom.

Pridať komentár

Have your say!

správa *

meno *

e-mail *

Hľadať

Najčítanejšie za mesiac

Kategórie

Facebook