Práca v malej firme mala svoje jedinečné kúzlo. Ihneď po nástupe do firmy som sa cítil ako súčasť rodiny. Kolegovia a kolegyne sa dobre poznali, mnohí z nich trávili voľný čas spoločne, chodili na turistiky i spoločné rodinné dovolenky. Vedeli o svojich osobných starostiach i radostiach.
Vládli tam priateľské a neformálne vzťahy, takmer všetci si tykali. Ak som potreboval opraviť chybnú faktúru, stačilo poprosiť kolegyňu vo vedľajšej miestnosti. Keď som potreboval podpísať dokumenty, šéf sedel o tri stoličky ďalej. Veľmi efektívne.
Keď som si prvý pracovný deň potriasol rukou s novým šéfom, moja pracovná pozícia zapísaná v zmluve bola účtovník. Hneď od druhého dňa vo firme som pochopil, že moje pracovné spektrum bude výrazne širšie.
Okrem účtovania som spracúval faktúry, venoval sa finančnému plánovaniu. O mesiac mi na stole pristála príprava finančnej analýzy. Hodnotím to pozitívne. Rôznorodosť a všestrannosť vykonávanej práce mi pomohla pochopiť celkový chod firmy a nadobudnúť komplexný prehľad o podnikaní.
Nie vždy to bola prechádzka ružovou záhradou. Občas som mal pocit, že všetko je na mojich pleciach. Spracovanie faktúr a účtovanie za mňa vo firme nikto neurobil. Ak som chcel ísť na dovolenku, v pokoji som mohol odísť. Avšak papiere, ktoré som nechal na stole, tam ostali bez pohnutia.
Krátko pred odchodom na dovolenku a krátko po príchode som pociťoval úzkosť a stres. Obával som sa, aby som úlohy pred odchodom stihol a po príchode zas zvládol dobehnúť. Rovnaké to bolo aj s plánovanými lekárskymi vyšetreniami alebo operačnými zákrokmi.
Nedostatočná zastupiteľnosť je v malých firmách bežná, no nie celkom príjemná. Práve to bol dôvod, pre ktorý som sa rozhodol z malej firmy odísť a otvoriť dvere veľkého korporátneho sveta.
Už prvý deň som bol ohúrený. Kartička na šnúrke od HR manažérky mi otvárala všetky dvere. Teda, po správnosti iba dvere na našej chodbe, dvere výťahu a zasadačky a zadný vchod do obrovskej kantíny s kapacitou 500 ľudí.
Každý vedel, čo má robiť. Všetci vyzerali spokojne. Vedel som, kedy musím odovzdať úlohy. Vedel som, kto ich bude po mne kontrolovať. A tiež kto bude kontrolovať môjho kontrolóra. Všetko bolo extrémne zorganizované vo fungujúcich štruktúrach.
Ako zamestnanecké benefity som dostal kurz španielskeho jazyka, kartu Multisport a nadštandardné zdravotné poistenie. Oproti malej firme som vnímal veľký rozdiel v špecializácii. Tu som bol účtovník. Nič viac, nič menej. Ak som prejavil záujem o hlbšie vzdelávanie v mojom odbore, všetky školenia, workshopy či konferencie mi boli preplatené.
Ešte neprešla ani moja skúšobná doba a v tíme, ktorého som bol súčasťou, sa vymenili traja kolegovia. Myslel som, že je to náhoda, no fluktuácia pokračovala aj počas môjho zotrvania v korporáte.
Z času na čas som sa opýtal lúčiacich sa kolegov na dôvody odchodu. Zvyčajne sa opakovali nekonečná byrokracia, zdĺhavé rozhodovanie a nemožnosť realizácie vlastných nápadov. Toto po čase vnímam aj ja ako najväčšie nevýhody veľkého korporátneho sveta.
Po čase som sa začal cítiť ako súčiastka v obrovskom stroji. Ak by som sa bol pokazil, ľahko ma vymenia za inú. Veľmi neosobné.
Na konci môjho pôsobenia vo veľkej firme som si nostalgicky zaspomínal na malú kanceláriu v predchádzajúcej práci a rýchlosť odozvy mojich kolegov či šéfa. Rozhodol som sa hľadať svoju pracovnú rovnováhu v pozícii freelancera. Snáď aj po dlhšom čase výhody tohto spôsobu práce budú prevyšovať jeho nedostatky. Uvidíme…
Peter je, samozrejme, fiktívna osoba a jeho skúsenosti sa môžu líšiť od tých, ktoré máte vo svojej malej firme alebo v korporáte vy.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!