Prax ukázala, že reakcie na pracovné ponuky na Profesii pribúdajú priebežne. No tie celkom prvé reakcie, zaslané okamžite po zverejnení inzerátu, sú vo väčšine prípadov úplne nekvalitné. Uchádzač o zamestnanie – pretože chce byť prvý, a tak si často ani neprečíta zadanie či požiadavky – ihneď hlava-nehlava reaguje na každú ponuku. Aj keď v Profesii zverejníme inzerát a ešte ho nestihneme skontrolovať online, už naň prejdú viaceré odpovede od uchádzačov. Nie je šanca, že si reagujúci danú ponuku vôbec dočítal do konca, nie to ešte aby pripravil všetky informácie, ktoré zamestnávateľ v inzeráte požaduje. Potom je uchádzač prekvapený, že mu nik neodpovedá, nezareaguje a nepozve ho na pohovor, aj keď poslal vyše sto žiadostí o prácu.
Podobnú situáciu nedávno okúsil aj Martinus, ktorý na Profesii zverejnil inzerát s ponukou práce vo svojich kaviarňach Foxford. Voľná pozícia pre „Docenta konzumnej kultúry a Profesora čiernych vied“ bez pochyby zaujala stovky uchádzačov, napriek tomu iba minimum z nich splnilo základné požiadavky zamestnávateľa. Upozornil na to aj martinusácky CEO Michal Meško, pod ktorého statusom na Facebooku sa rozpútala rozsiahla (a veľmi výpovedná) diskusia.
Personalista väčšinou žiadosti o prácu nečíta hneď, čaká, kým sa reakcie nazbierajú. Takže nemá zmysel predháňať sa, aby ste boli prví. Pri hľadaní práce nejde o súťaž, kto zareaguje skôr.
Predstavte si, že na jednu pracovnú ponuku dostane personalista alebo manažér aj stovku či dokonca viac reakcií. Skúste sa zamyslieť, ako by ste v rovnakom prípade postupovali vy na mieste človeka zodpovedného za výberové konania. Pravda je taká, že by ste si nečítali reakciu každučičkého kandidáta, najmä ak by ste zároveň vyberali ľudí na viacero pracovných miest.
Personalisti ako prvé skontrolujú, či si kandidáti dali tú námahu a poslali všetko, o čo boli v inzeráte požiadaní. Neposlali ste vypracované zadanie, motivačný list či dokonca ani životopis, hoci ho chceli? Prvé sito máme za sebou, venujú sa iba tým, ktorí splnili všetky základné požiadavky. Jednoduché.
Hľadanie práce je zdĺhavý a traumazitujúci proces a trvá približne šesť až desať mesiacov, kým sa človeku podarí nejakú prácu získať. Pripravte sa teda na to, že to nie je a ani nebude jednoduché. Hľadanie práce vyžaduje veľa času a veľmi pozitívny prístup. Áno, teraz mi budete oponovať, ako zostať pozitívny, keď sa človeku nedarí. Nikto z manažérov však nie je zvedavý na uplakaného, deprimovaného a často nahnevaného kandidáta. A treba si priznať, že nikoho nebude zaujímať ani to, že ste už poslali vyše sto žiadostí.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
skor to povedzte otvorene – pracovnych miest je malo (dokazom je uz len poziadavka na motivacny list na poziciu casnika nazvaneho docentom konzumnych vied) a pokial mate nejake nie prilis uplatnitelne vzdelanie tak sa mozne v reagovani na ponuky aj roztrhat, nad motivacnymi listami stravit cele dni a noci a aj tak vam to nepomoze. osobne som dva dni pisala motivacny list (a samozrejme upravovala zivotopis podla danej ponuky) konzultovany s vystudovanymi personalistami, aj s ludmi pracujucimi priamo v danej firme kde som sa hlasila (dokonca priamo na tej pozicii na ktoru som hlasila – hladali dalsich ludi), splnala som absolutne vsetky poziadavky, nemala som v zivotopise ziadne gramaticke chyby, ziadnu "selfie z kupelne", ziadne kopie vzorov zivotopisov z netu, ale ani ziadne extravagantne hovadiny v zmysle ornamentov a podobne…a napriek tomu NIC! ziadna reakcia. a toto sa nestalo raz. takze co mam teraz robit?
autorke sa dobre pisu taketo rady ked sama taketo problemy nema… (a najskor dlhodobejsie nikdy ani nemala)
Pracoval som 15 rokov vo vzdelávaní, nastavovali sme tréningy pre množstvo spoločností a prišiel som do styku s viac ako 200 personalistami. Problém je hlavne ten, že väčšina týchto ľudí sú mladé absolventky rôznych škôl, ktoré majú tak nízku znalosť nielen procesov v spoločnostiach ale celkovo nemajú žiadne životné skúsenosti. Personálne agentúry rastú ako huby po daždi, každý sa zrazu stáva recruiterom, nehľadiac na jeho skúsenosti. Nejaké teórie z VŠ (častokrát zaspaté v komunizme) dnes nestačia na rýchle rastúce a meniace sa trendy, hlavne keď nám sem zavieva svieži vietor z rôznych kontinentov. A tu je praktická skúsenosť:
– v rozhovoroch s recruitermi som zistil, že majú určité pravidlá, podľa ktorých triedia žiadosti, t.j. napr. ľudia okolo 50r života automaticky vypadávajú zo zoznamu, teda nikdy nepostúpia do užšieho výberu. Detto ľudia, ktoí majú absolvovanú len SŠ, i keď častokrát sú šikovnejší ako tí, ktorí majú ukončenú VŠ. Napr. v Nemecku mladý človek postupuje rôznymi fázami procesov, pracovísk a etáp života, keď má 50ku, okamžite postupuje do vyššieho manažmentu (samozrejme musí mať schopnosti byť lídrom), pretože jeho skúsenosti, vyspelosť a prirodzená autorita sú predpokladom na úspešné pokračovanie rastu firmy. U nás mladý, neskúsený recruiter vyradí ľudí nad 50r zo zoznamu a posunie do výberu 30 ročných spratkov, ktorí len nedávno dokončili (po prerušení) školu. Super! Preto je Nemecko tam, kde je a nielen Nemecko. Takže problém našej spoločnosti sú recruiteri amatéri, ktorí v kladom veku hľadajú manažérov pre gatronómiu, automotive, vzdelávanie, drevospracujúci priemysel, atď…….. :(
Dobry den,
velmi ma mrzia Vase skusenosti, ktore popisujete. Som naozaj dlho v problematike hladania si prace a denno denne sa stretavame s podobnymi pripadmi a argumentami, ktore spominate. Zial, aj ked si mozete mysliet, ze ste na 150 % splnili vsetky poziadavky na dane pracovne miesto, napriek tomu zamestnavatel – kedze ma v dnesnej dobe na vyber – uprednostni toho, koho on povazuje za vhodneho z jeho pohladu. To je velakrat aj o "chemii" medzi pohovorujucim a danym uchadzacom o pracu. Rady, ktore pravidelne davame, su o tom, ze chceme Vam uchadzacom maximalne pomoct s orientovanim sa na trhu prace, aby ste neopakovali chyby, s ktorymi sa denne stretavame. Nemozeme zarucit, ze toto je jediny navod na uspech, ale vieme, ze moze zvysit Vase sance. Ak nie u prveho, tak mozno u steho zamestnavatela, no neostava Vam nic ine, len tvrdo na sebe dalej pracovat. Nech Vas neodradza neuspech, ale prave posunie dalej. Drzim Vam palce. Iva
Toto aj mna motivovalo aby som pridal komentar, sledujem ponuky a mnoho ponuk sa opakuje na ktore som reagoval. Nevybrali si mna, ako pisete dali prednost inemu, ktory ˇˇlepsie splnal ich kriteriaˇˇ no asi mal nakoniec tuleniu nemoc, ked o mesiac sa to miesto uvolnilo a zase hladaju ludi na tu poziciu. Mnohy personalisti daju prilezitost tym, kto je presvedcivy ako Porsche, ale ci ma aj chut do prace, zotrvat na tom narocnom poste je vec uz druha, ukaze po case ked je znova to miesto tu na profesii.
Rado
Mám presne takúto istú skúsenosť, vždy sa našiel ten zázračný "lepší" uchádzač a o pár týždňov sa tá pozícia inzerovala znovu. Nejde tu o žiadne robenie chýb ale o diagnózu neviem čo chcem zo strany pohovorujúceho, je to jeho vizitka že sa daná pozícia opakuje.
To ani nie je o životopisoch alebo motivačných listov. Bohužiaľ doba je taka, že treba mať spravných ľudí na spravných miestach.
Presne ako hovoríš, nij e to o CV, ani o motivačnom liste… Je to V TOM, ako píšeš "JE TO O TOM, ČI TAM NIEKOHO POZNAŠ, ALEBO MAŠ RODINU, ALEBO NIEKOHO VEĽMI DOBRÉHO ZNAMEHO, KTORÝ SA S NIKÝM POZNA….", alebo "NA TÁKU POZÍCIU, KDE SI VYŽADAJU NIEKOHO PROFÍKA, ALE NEZAPLATIA HO". Bol som 13 rokov v zahraničí, musel som sa vrátiť na slovensko, mám všetky zákonné vyhlášky. ONI TAKEHO NESCHÚ, LEBO BY ICH PREDBEHOL. Bohužiual je to tak na Slovenku. Inde nie.
1. Keby som na mieste personalistu, .. prvá reakcia – ak by záujemca niečo spĺňal (z požiadaviek) tak by som ho kontaktoval (nenechal ho čakať x dní kým sa reakcie nahromadia .. zatial prejde aj polka, NEzarobeného mesiaca)
2. ja sa zaujímam o oblasť tlače .. no ale "personalista" radsej prijme niekoho kto JE Z BLÍZKA, "keďže má xy kolkov pravdepodobne je schopný robiť v noci" , niekoho kto chce len zarobiť v (preňho) obyčajnej robote .. a keď ho náhodou zoberú, on si tam odrobí xy hodín a prestane ho to baviť (lebo tam išiel len kvoli peniazom z obycajnej roboty) tak odtial odíde .. a zamestnavatel má na krku zbytočné bezvýznamné papierové vybavovačky ..
TREBA mať k tomu (druh práce) aj vzťah ..alebo si ho vytvoriť .. inak je reakcia zbytočná .
Pracoval som 15 rokov vo vzdelávaní, nastavovali sme tréningy pre množstvo spoločností a prišiel som do styku s viac ako 200 personalistami. Problém je hlavne ten, že väčšina týchto ľudí sú mladé absolventky rôznych škôl, ktoré majú tak nízku znalosť nielen procesov v spoločnostiach ale celkovo nemajú žiadne životné skúsenosti. Personálne agentúry rastú ako huby po daždi, každý sa zrazu stáva recruiterom, nehľadiac na jeho skúsenosti. Nejaké teórie z VŠ (častokrát zaspaté v komunizme) dnes nestačia na rýchle rastúce a meniace sa trendy, hlavne keď nám sem zavieva svieži vietor z rôznych kontinentov. A tu je praktická skúsenosť:
– v rozhovoroch s recruitermi som zistil, že majú určité pravidlá, podľa ktorých triedia žiadosti, t.j. napr. ľudia okolo 50r života automaticky vypadávajú zo zoznamu, teda nikdy nepostúpia do užšieho výberu. Detto ľudia, ktoí majú absolvovanú len SŠ, i keď častokrát sú šikovnejší ako tí, ktorí majú ukončenú VŠ. Napr. v Nemecku mladý človek postupuje rôznymi fázami procesov, pracovísk a etáp života, keď má 50ku, okamžite postupuje do vyššieho manažmentu (samozrejme musí mať schopnosti byť lídrom), pretože jeho skúsenosti, vyspelosť a prirodzená autorita sú predpokladom na úspešné pokračovanie rastu firmy. U nás mladý, neskúsený recruiter vyradí ľudí nad 50r zo zoznamu a posunie do výberu 30 ročných spratkov, ktorí len nedávno dokončili (po prerušení) školu. Super! Preto je Nemecko tam, kde je a nielen Nemecko. Takže problém našej spoločnosti sú recruiteri amatéri, ktorí v kladom veku hľadajú manažérov pre gatronómiu, automotive, vzdelávanie, drevospracujúci priemysel, atď…….. :(