Pred časom som sa dostala k veľmi zaujímavému spracovaniu štatistík o mobilite odbornej pracovnej sily v Európskej únii. Európske fórum Alfbach vytvorilo interaktívnu infografiku o tom, kam sa sťahujú európske mozgy. Mapa zreteľne ukazuje, ktoré krajiny mali od roku 2003 prírastok a ktoré úbytok odborníkov, dokonca si viete pozrieť, do ktorej krajiny sa profíci z členských štátov odsťahovali.
Infografika vychádza zo štatistík o tom, v ktorej krajine dotyční získali svoju kvalifikáciu a kam sa nakoniec presťahovali za trvalou prácou. Príspevok zároveň využíva veľmi výstižné pomenovania brain gain – mozgový prírastok a brain drain – mozgový úbytok.
Určite nie je žiadnym prekvapením, že malý fliačik uprostred Európy svieti výraznou červenou farbou. Odišlo teda od nás viac odborníkov, než sa na Slovensko prisťahovalo. Pri prepočítaní týchto migrantov však zistíte zarážajúci rozdiel. Prisťahovalo sa k nám 858 ľudí, ktorí nadobudli svoju kvalifikáciu v inej z členských krajín Európskej únie, a naopak, odišlo 12 938 profesionálov.
Náš mozgový úbytok bol teda viac ako dvanásť tisíc kvalifikovaných pracovníkov. Polovica z nich odišla do susednej Českej republiky, ďalších tri a pol tisíc do Rakúska a po vyše tisícke do Veľkej Británie a do Nemecka. Nespomínajúc ďalšie štáty únie, ktoré Slovákov lákali po stovkách.
Kým v slovenských médiách novinári aj analytici vyratúvali dôvody, prečo má štatistika takýto výsledok, my sme sa na tému pozreli opačne. Zaujímalo nás, čo treba urobiť pre to, aby u nás kvalifikovaná pracovná sila zostávala. Aby Slovensko nemuselo vynakladať úsilie a náklady na vzdelávanie odborníkov, ktorí potom svoje vedomosti a skúsenosti zúročia v inej krajine. A či je samotná migrácia kvalifikovanej pracovnej sily tak jednoznačne negatívna.
Spýtala som sa na to ľudí naslovovzatých – manažérov a riaditeľov úspešných firiem pôsobiacich na Slovensku. Prečítajte si päť rôznych názorov, ako podľa nich rozvíjať a udržať slovenské talenty. Čo si z toho vezme Slovensko?
Michal Meško, riaditeľ kníhkupectiev Martinus
„Teoreticky je to veľmi jednoduché: ľudia odchádzajú za lepším prostredím a lepšími výzvami. Ak by sme teda na Slovensku dokázali mať dostatočne motivujúce prostredie (alebo aspoň nedemotivujúce – legislatíva, korupcia, politika, kvalita školstva) a dostatok guráže, väčšina ľudí by nemala dôvod rozmýšľať nad odchodom. Realita je trochu iná a tá prvá časť sa mení ťažko, resp. nezmení sa zo dňa na deň. Existuje preto časť ľudí, ktorí sa jednoducho zdvihnú a idú za lepším – problém je, že keď všetci šikovní takto odídu, tak to asi nikto nikdy nezmení.
Mať viac ambicióznych nápadov je však čisto na nás. Každý sa môže rozhodnúť, či pôjde jednoduchšou cestou a pôjde svoje šťastie hľadať do zahraničia, alebo bude ochotný zaťať zuby, makať napriek tomu, čo tu máme, a zároveň vidieť aj to množstvo pozitívnych vecí, ktoré tu sú, a pomáhať budovať zo Slovenska lepšiu krajinu. Nevidím však nič zlé ani na tom, aby ľudia išli na pár rokov do zahraničia – na školy, univerzity či nejaký čas pracovať – práve naopak. Môžu tam nazbierať cenné skúsenosti a svieži pohľad na veci. Dôležité však je, aby sa následne vrátili domov a mohli tie skúsenosti uplatňovať tu.“
Andrea Gubová, HR riaditeľka Union poisťovne
„Myslím, že v prvom rade sa my, Slováci, musíme naučiť navzájom sa chváliť a tešiť sa, byť usmiatejší a spokojnejší tu a teraz. Vážiť a ctiť si prácu kolegov. Robiť si pracovné prostredie príjemným a jedinečným každý deň.
Ďalšiu veľkú rolu tu zohrávajú média. Prinášať viac pozitívnych informácii, objektívnych porovnaní z trhu práce (nielen porovnávať min. mzdu, ale i odvody, dane apod.). A vtedy začneme vidieť realitu a výhody práce na Slovensku, a teda aj motiváciu ostať pracovať tu.
A ako sa snažíme my udržiavať ľudí vo firme? Zapájame ich do medzinárodných projektov, máme expertov, na ktorých sme hrdí a ktorí chodia prednášať kolegom v rámci medzinárodnej školy, iní zaškoľujú tímy v zahraničí… Vytvárame priestor na realizovanie ich nápadov v praxi a hlavne pracujeme na oceňovaní.“
Dalibor Jakuš, projektový riaditeľ a zakladateľ spoločnosti Profesia
„Ja vidím omnoho zaujímavejší problém – ako doviesť späť mozgy, ktoré získali vzdelanie v zahraničí. Slovensko je krajina s vysokým počtom vysokoškolákov v zahraničí a neexistujú informácie o ich ochote a záujme vrátiť sa po ukončení štúdia späť. Aj uvedená štatistika hovorí iba o 13 000 profesionáloch, ktorí za desať rokov odišli zo Slovenska. V tom období však niekoľkonásobne viac študentov absolvovalo svoje štúdium v zahraničí a netuším, či tí z nich, ktorí v zahraničí zostali, sú zaradení v uvedených štatistikách. Takže odpoveď má dve časti:
1. Musíme zvýšiť kvalitu slovenských vysokých škôl, aby aj pre najlepších slovenských absolventov bolo štúdium na Slovensku atraktívne. Slovenské vysoké školy sa hýbu v špirále smrti – s klesajúcou kvalitou na ne ide stále menej špičkových študentov, čo spätne prispieva k ďalšiemu znižovaniu ich kvality.
2. Súčasne sa musíme snažiť priviesť späť tých, ktorí už v zahraničí študujú alebo zvažujú odchod po skončení štúdia. Rozhodujúci podiel na tom musí mať vláda – vytváraním atraktívneho prostredia, ktoré umožní firmám otvárať pracovné pozície zaujímavé aj pre špičkových špecialistov, zlepšovaním postavenia učiteľa, aby čoraz viac absolventov pedagogiky sa aj rozhodovalo pre túto kariéru.
Aktívne túto tému otvára napríklad náš súčasný prezident, ktorý aj v zahraničí prezentuje príklady úspešných Slovákov (vrátane svojho príbehu) a ukazuje, že na Slovensku existujú možnosti pre šikovných ľudí aj bez korupcie a štátnych zákaziek.“
Michal Bursík, personálny riaditeľ Kempinski Hotels
„Ak sa mám vyjadriť vo všeobecnosti, v rámci nášho odboru – luxusného hotelierstva – je to dosť komplikované. Historický vzdelávací systém, takmer nulové praktické skúsenosti a nezáujem uchádzačov o nadštandard nás stavajú do situácie, že pri miestnych kandidátoch si nemáme koho vybrať. Preto siahame práve po tých, ktorí sa vracajú zo zahraničia, kde si nadštandardom, hoci z donútenia, museli prejsť.
Čiže: Prepojenie teórie s praxou, aktualizácia vzdelávacích programov, povinné stáže v rozsahu šesť až dvanásť mesiacov ešte počas štúdia či ako podmienka k absolvovaniu. Aj my veľmi radi už roky ponúkame študentom možnosť vzdelávať sa podľa našich štandardov. Jeden z hlavných programových pilierov spoločnosti Kempinski je tiež Talent Development program. Ten nám, európskym hotelom, dáva za cieľ vyprodukovať čo najviac talentov, a tým napĺňať našu firemnú misiu: ponúkať európske umenie luxusnej hospitality, kdekoľvek otvoríme hotel.“
Rasťo Kulich, Country manažér Google Slovensko
„Je veľmi dobré, že šikovní ľudia odchádzajú zo Slovenska do sveta. Slovensko je malý trh s často obmedzenou konkurenciou, a tak Slováci na väčších a rozvinutejších trhoch môžu nazbierať skúsenosti, ktoré by doma len ťažko získali. Tiež im to pomáha rozšíriť si obzory a nerozmýšľať jednoliato. Ale dôležité, samozrejme, je, aby sa potom vracali naspäť na Slovensko.
Je preto kľúčové, aby štát prilákal zaujímavé zahraničné firmy alebo vytvoril podmienky pre vznik a rast inovatívnych, globálne úspešných slovenských firiem s vysokou pridanou hodnotou ako napríklad Eset, Sygic, Pixel Federation… Takéto firmy vytvoria podnikateľské či pracovné príležitosti pre top Slovákov, či už z domova, alebo zo zahraničia. Tí sa totiž budú chcieť na Slovensko časom vrátiť. Predsa len platí, všade dobre – doma najlepšie. Ja osobne som precestoval sedemdesiat krajín a v trinástich som žil minimálne pár mesiacov, vrátil som sa na Slovensko po dvanástich rokoch a môžem to rozhodne potvrdiť.“
v prvom rade nech stat zníží dph, zníži plat politikom a minimalku v čistom na 500€…a hned bude na platy aj vystudovaním
bolo by dobré, ak by si v tomto štáte vážili ľudí, ktorí ešte chcú pracovať, pracujú a vytvárajú hodnoty. Ale všetko je práve naopak, tých, ktorí sa snažia pracovať, štát ubíja daňami, odvodmi..atď. Min. mzda pre tých, čo sa snažia pracovať a neparazitujú, je tak nízka, až je to smiešne alebo skôr na zaplakanie. A aj dôchodky pre našich ľudí ktorí v tomto štáte celý život pracovali. Dostávajú žobračenky, keď si predstavím, že z toho majú zaplatiť nájom, stravu a nehovoriac o liekoch. Potom tu platíme zbytočné referendum o rodine….čo keby sa kompetentní zamysleli skôr nad tým, ako má mladá rodina vôbec prežiť. Byty staviame a dávame skôr našim neprispôsobivým občanom, ktorí ich do roka zničia a opäť kričia, že chcú nové, lebo ich deti nemajú kde bývať. A čo naše deti, ktoré skončia školy…chceli by zamestnanie, byt, rodinu……toto neriešime, lepšie je vykrikovať a robiť referendum za milióny…..V našom malom štáte je všetko na hlavu postavené a preto sa ani nedivím, že mladí odchádzajú, aj keď väčšina z nich by radšej ostala tu a pracovala doma, ale nemajú podmienky