Cestovateľ Milan Bez Mapy bloguje od roku 2013. Za 10 rokov prešiel veľkou zmenou. Z blogera, ktorý radil, ako cestovať čo najlacnejšie, na pôžitkárskeho dovolenkára, ktorý píše o neobjavených miestach, gastronomických zážitkoch a búra mýty o cestovaní. Jeho blog patrí k načítanejším na Slovensku, vydal debutovú knihu Influencer a zbiera ocenenia Social Awards Slovakia.
Svet je kancelária podnikateľky, online marketérky a cestovateľky Silvie Púchovskej. Jej život nomádky odštartovala jednosmerná letenka na Tenerife. Po práci i stážach v zahraničí sa si od roku 2014 plní sen o digitálnom nomádstve. Živí ju online marketing, marketingový mentoring a organizácia workshopov. Jej kniha s názvom SVET je moja kancelária je autentickým osobným príbehom o digitálnom nomádstve spolu s návodmi, ako začať.
Na články marketingového odborníka a už bývalého digitálneho nomáda Rolanda Vojkovského ste mohli naraziť, ak ste tvorili vlastnú webstránku alebo rozbiehali blog. Vyskúšal si prácu digitálneho nomáda a riadil svoju agentúru z pláže. Digitálne nomádstvo považuje za úžasnú skúsenosť, aktuálne pracuje a žije so svojou rodinou v Košiciach.
Janka Schweighoferová pomáha (nielen) Slovákom cestovať po svete šikovne a lacno. Na svojom blogu zdieľa detailne tipy a cestovne itineráry pre všetkých, ktorí chcú ušetriť peniaze i nervy pri plánovaní výletov a dovoleniek. Vydala knihu Cestuj bez miliónov s vlastnými cestovateľskými trikmi a tipmi a na svojom webe pravidelne bloguje.
Milan: Určite. Tento trend digitálneho nomádstva zažil veľký boom okolo roku 2015, 2016, 2017, možno 2018. Potom sa niektorí premenovali na influencerov, iní svoje práce zmenili. Moja práca nezávisí od miesta, považujem sa za digitálneho nomáda, blogera a influencera.
Silvia: Dá sa povedať, že som digitálna nomádka, ktorá sa však dlhodobo zdržiava na jednom mieste a rýchlo sa nepresúva. Keďže pracujem online, považujem sa za človeka, ktorý je nezávislý od miesta výkonu práce. Samozrejme, podmienka je, aby som mala dobré pripojenie na internet a kvalitnú techniku. Aktuálne žijem na Bali, odkiaľ aj pracujem.
Roland: Iba na čiastočný úväzok. Pred siedmimi rokmi sme s manželkou plánovali, že budeme nomádiť po celom svete a spoznávať nové kultúry. Po pol roku v Ázii sme ale boli z celého nomádenia vyčerpaní a začali sme si budovať život na Slovensku. Zima je však u nás tmavá a dlhá, čo nesieme ťažko. Približne šesť týždňov v roku chceme tráviť na Kanárskych ostrovoch.
Janka: Nie, považujem sa za cestovateľku a blogerku. Nomádov vnímam ako ľudí, ktorí žijú každú chvíľu niekde inde – pol roka sú na Bali, rok v Thajsku, potom tri mesiace v Kolumbii. Ja som síce viac na cestách ako v Bratislave, no stále sa sem vraciam. Mám to vymyslené tak, že keď som v Bratislave, viac pracujem, píšem články, tvorím produkty. Keď cestujem, robím iba kreatívnu časť mojej práce a viac oddychujem a objavujem.
Janka: Sloboda a neustále zmeny a nové situácie by som pomenovala ako plusy. Naopak, ako mínusy by som nazvala nemožnosť vytvoriť si dennú či rannú rutinu a neustále vykoreňovávanie sa z komunity kamošov či od rodiny.
Roland: Začnem mínusmi. Pre mňa je to chýbajúce zázemie. Zobrať notebook a ísť do kaviarne je super, ale len kvôli zmene. Naozajstnú prácu urobím najlepšie vo svojej kancelárii. Digitálne nomádstvo sa často prezentuje ako dokonalá kombinácia práce a oddychu. Možno to tak niekomu funguje, ale u mňa určite nie. Nomádstvo má aj nesporné výhody, avšak pre mňa nie dosť dobré na to, aby som takto žil celoročne.
Milan: Prvá je jednoznačne sloboda. I keď som nechcel mať osemhodinovú pracovnú dobu v korporáte a dal som výpoveď, teraz ju mám 12-hodinovú. Druhou výhodou je nezávislosť na lokácii. To ocenili nomádi aj v čase pandémie. Mohli ste sa zbaliť a odísť pracovať na Kanárske ostrovy.
Prvý veľký mínus digitálneho nomádstva je nestabilný príjem, ktorý sa môže líšiť z mesiaca na mesiac aj o 100 %. A druhý je, že človeka po určitom čase prestane baviť byť stále v inej krajine, správať v hosteli, hoteli, nevidieť babku pol roka, nejesť bryndzové halušky, byť ďaleko od rodiny, od kamarátov a prežívať časové posuny.
Silvia: Najväčšie pozitíva sú sloboda v tom, že svoju prácu môžem zobrať so sebou, kam chcem. Tým pádom je život oveľa dobrodružnejší. Negatíva vidím v tom, že niektoré lokality na svete sa aj vďaka digitálnym nomádom rozvíjajú neudržateľne. Niekedy môže byť pod vplyvom nomádstva a dobrodružného života negatívne ovplyvnená produktivita.
Silvia: Extrovert, ktorý je občas aj introvertom.
Milan: Záleží od počasia… Ale nie, som aj aj.
Roland: Podľa osobnostných testov som extrovert, ale sám o tom často pochybujem. Mám rád ľudí a viem byť stredom pozornosti, vždy ale potom potrebujem dobiť baterky vo svojom úzkom kruhu najbližších.
Janka: Extrovertka.
Janka: Pre mňa by bolo digitálne nomádstvo niečo ako splnený sen tak na mesiac – dva. Potom by sa to obrátilo na dočasnú stanicu.
Silvia: Je to životný štýl, žijem tak 10 rokov.
Milan: Splnený sen. Určite.
Roland: Pre mňa to bol splnený sen. Od 16 som sníval o tom, ako raz budem mať svoju „základňu“ niekde v Chiang Mai a odtiaľ budem cestovať po svete. Stretnutie s realitou ale ukázalo, že digitálny nomád na plný úväzok zo mňa nebude.
Janka: Ak by to nebolo naozaj 30 000 Eur mesačne, tak nie.
Milan: Ťažká otázka. Pravdepodobne by som bral prácu pre túto spoločnosť, ale bolo by to na obmedzenú dobu. Rok by som vyskúšal. Možno by mi prospela takáto pauza po 10 rokoch blogovania.
Roland: Na toto sa mi ťažko odpovedá, keďže SEO agentúra Increaseo je už z veľkej časti samostatná. Mám v tíme skvelých ľudí a na všetko máme procedúry a checklisty. Aj keby som si našiel full time job, agentúra by žila ďalej svojim životom.
Podobná pracovná ponuka, akú opisuješ (s rozdielom, že to bolo na čiastočný úväzok) mi ale nedávno prišla a povedal som áno. So slovenským startupom Nicereply sme sa dohodli na spolupráci. Či už robím na projekte z pozície externej agentúry, alebo som jeden z interných členov tímu, vždy sa za prácu cítim osobne zodpovedný a pracujem tak, aby som si udržal dobré meno.
Silvia: Prečo nie, ak by to bol job na mieste, kde sú kvalitné vlny a tá práca by ma bavila. Jediné, čo si neviem predstaviť, je fixný pracovný čas. Už dlho mám svoje malé podnikanie a som pani svojho času.
Milan: Keď sa na to pozriem z toho hľadiska, že som takto pracoval kedysi dávno v korporáte, tak to bola úzkosť, hnev na samého seba a túžba to zmeniť. Ale je XY ľudí, ktorým takýto typ práce vyhovuje. Nie každý potrebuje v pondelok ráno odletieť do Grónska. Nechcem, aby to vyznelo tak, že pracovať v korporáte a mať stabilnú prácu je niečo zlé, lebo to tak nie je.
Silvia: Neviem si predstaviť to pípnutie. Aj pri vlastnom podnikaní mám rutinu a aj počet hodín, ktorý pracujem. Nie je to však o tom, či každé ráno presne v rovnaký čas zapnem laptop. V tomto je to obrovská sloboda a aj pohoda.
Roland: Šikana. Neefektívnosť. Väzenie. Som veľkým zástancom práce na diaľku a slobody, ktorú ponúka. Momentálne si neviem predstaviť, že by som sa zamestnal vo firme, kde mám presne nadiktované, kedy a kde musím byť. Uvedomujem si ale, že to je veľké privilégium a som zaň vďačný.
Janka: Au, to bolí. Prípadne: Nie, fakt nie. Alebo: My worst nightmare (moja najhoršia nočná mora, prekl.).
Roland: Moja SEO agentúra.
Janka: Predaj vlastných produktov cez eshop a influencerské spolupráce.
Milan: Pandémia koronavírusu neovplyvnila môj cestovateľský život vôbec. Respektíve prvý mesiac áno a potom som naďalej cestoval. Svoje cesty som ale nezdieľal. Urobil som tak až vtedy, keď bola spoločenská situáciu pokojnejšia. S odstupom času mám na to rovnaký pohľad. Myslím si, že reakcie na pandémiu boli neprimerane vyhrotené.
Silvia: Áno, ovplyvnila ho veľmi. Skoro celú pandémiu som strávila v Bratislave. Prvá aj druhá vlna boli pre mňa hrozné z pohľadu oklieštenia slobody. Pozitíva boli, že som to prežila a utvrdila sa v tom, ako žiť nechcem. Zároveň som strávila veľa času s rodičmi, čo bolo to najlepšie na celej pandémii.
Roland: V momente vypuknutia pandémie sme boli práve v Barcelone, kde bolo jedno z európskych ohnísk a obávali sme sa, či nám nezrušia plánovaný let domov. Pandémia pre mňa a moju manželku bola vo veľa veciach budíček. Určili sme si priority a rozhodli sme sa vymeniť podnájom za vlastné bývanie.
Obmedzenia cestovania nám teda v podstate nevadili. Kým sme sa dostali do stavu, že chceme niekam letieť, tak už boli len minimálne. Pandémia nám teda naše cestovateľské plány nenarušila.
Janka: Počas pandémie boli najkrajšie miesta planéty prázdne a patrične som to využívala. Veľa som cestovala a bolo to super. Ľudia o tom ale nechceli počuť, dostávala som „hejty“ za to, že nesedím doma a dokonca ma niekto nahlásil aj na polícii a musela som ísť vypovedať.
Počas pandémie sa u mňa striedali rôzne emócie: hnev voči nezmyselným opatreniam, strach z toho, čo bude a nebude a ľútosť nad utrpením, ktoré bolo všadeprítomné. Tento emočný kokteil som nie vždy vedela ustáť. Trvalo mi asi pol roka, kým som si na túto zmenu zvykla. Ale pandémia skončila, prišiel dopyt po cestovaní a ocitla som sa presne tam, kde som predtým skončila.
Roland: V puberte som si čítal motivačné články o tom, aké je nomádenie úžasné a ako sa dá v Thajsku žiť ako kráľ za pár stoviek mesačne. Realita bola trochu iná, ale túto skúsenosť by som za nič nevymenil. Pomohlo mi to urovnať si, čo v živote chcem a čo nie.
Milan: Pohár sa prelieval dlhšie. Blog som mal už na vysokej škole, chcel som sa ním živiť. Od začiatku mi bolo jasné, že sa chcem postaviť na vlastné nohy. Otázka bola, že kedy. Keďže som neštudoval marketing ani žurnalistiku, potreboval som sa niečo o tom naučiť. Zamestnal som sa vo firme a pracoval šesť mesiacov. Veľmi veľa mi toto obdobie v marketingu dalo. A potom som dal výpoveď.
Silvia: Chcela som cestovať a surfovať. Nemám rada zimu. V neposlednom rade mám rada medzinárodnú komunitu digitálnych nomádov a neustále podnikateľské nápady. Sú to otvorení a kreatívni ľudia.
Janka: Bola som iba v Buenos Aires a chcem sa tam vrátiť a Argentínu si pozrieť celú. Lefkada je nádherný grécky ostrov, ktorý je tichý, plný prírody a tých najkrajších pláží, no napriek tomu nezničený masovým turizmom. Dá sa do týchto 2 možností krajín, kam sa chcem vrátiť, vtesnať ešte minimálne slovinské pobrežie, taliansky región Apúlia, Sardínia, Zakynthos, Porto, Seychely, Srí Lanka, Irán a Nepál? Naopak, nepotrebujem sa vrátiť do Dubaja, na Filipíny či do Paríža.
Milan: Pre digitálnych nomádov určite odporúčam Kanárske ostrovy. Je tam európsky roaming, Euro, európska mentalita a africká klíma. A veľmi rád chodím aj do Buenos Aires v Argentíne. Človek tam vie žiť na veľmi vysokej úrovni, pokiaľ tam nepracuje a zarába peniaze v zahraničí.
A dve destinácie, ktoré mi stačilo vidieť iba raz? Také nie sú. Sú krajiny, ktoré ma oslovili menej, ale ak by sme šli viac do hĺbky, určite by som tam našiel niečo zaujímavé.
Za fotografie ďakujeme Milanovi, Janke, Silvii a Rolandovi. 😉
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!