Za rok 2015 mám za sebou viac ako 50 kariérnych prednášok, ktoré som za Profesiu absolvoval na vysokých, stredných aj základných školách. Ak by každá z týchto prednášok trvala čo i len 45 minút, bol by to za minulý rok jeden kompletný pracovný týždeň strávený len tým, že som sa s mladými ľuďmi rozprával o tom, ako by mohla vyzerať ich budúca kariérna cesta. V mnohých prípadoch sa však kariérne poradenstvo zvrtne skôr na hororový príbeh o tom, že rodičia chcú mať zo svojho dieťaťa „menežérisa“. Alebo vysvitne, že štvrták na strednej či piatak na výške nemá ešte šajnu o tom, čo by v živote robiť chcel či, nebodaj, mohol. Ale väčšina z nich vie, koľko by chcela zarábať. Veľa!
Počas 18 rokov pôsobenia Profesia.sk na slovenskom trhu práce sme získali obrovské množstvo informácií nielen o pracovných ponukách ale aj o uchádzačoch. A rovnako aj o chybách, ktoré najčastejšie robia. Dnešní študenti v školách počujú o tom, ako si napísať dobrý životopis či pútavý motivačný list, ako sa pripraviť na pracovný pohovor a tak ďalej. Ale napriek tomu stále opakujú rovnaké chyby. Pri prednáškach na školách som preto stavil na negatívnu skúsenosť.
Sústreďujem sa na to, čo musí študent urobiť, aby po škole zostal bez práce. Už pri rozhovoroch s učiteľmi a výchovnými poradcami ich upozorňujem na to, že z mojej prednášky sa študent nedozvie, čo má urobiť, aby si prácu našiel. Naopak, mládež sa v kariérnej poradni dozvie, ako napísať neúspešný životopis, prečo by do neho mali zapracovať veľa chýb, ale aj to, že by o sebe nemali dať vedieť na žiadnych stážach či súťažiach.
Oboznámim ich aj s tým, prečo je dobré študovať jednoduché vysoké školy v malých mestečkách po celom Slovensku. Poviem im, prečo je pre nich minimálna mzda záchranou. Vystraším ich, že vysnívaný plat „veľa eur“ je tak veľmi vzdialený, a zvyknem ich učiť aj matematiku. Keď im hovorím o percentách nezamestnanosti, ukážem im, že 35-percentná nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi reálne znamená, že každý tretí mladý človek si nevie nájsť prácu.
Školy dnes, žiaľ, nie sú schopné odpovedať na otázku, kam ísť študovať. A nevedia to ani rodičia. Veľa sa hovorí o duálnom systéme vzdelávania, ale ako má študent základnej školy zistiť, že by ho možno bavilo pracovať rukami, keď na základnej škole mu nedoprajeme ten slastný pocit klepnúť si po palci kladivom alebo vytvoriť nejaký produkt? Trh práce sa mení tak dynamicky, že mnoho z detí, ktoré sú dnes na základných školách, bude pracovať v odboroch, ktoré dnes ešte ani neexistujú. Rady, ktoré študentom dávam, sú preto veľmi jednoduché. Choďte na ťažké školy.
Vzdelanie je do veľkej miery záležitosťou tvrdej driny. Aby sme dokázali odpovedať na otázku „A čo po škole?“, tak pracujeme s očakávaniami zamestnávateľov. Sledujeme trendy vývoja na trhu práce a vieme prognózovať. Nie dokonale, ale dokážeme na základe presných dát poskytnúť informácie o tom, o absolventov ktorých škôl majú zamestnávatelia záujem. Vieme deťom povedať, že ak vyštudujú určitý odbor, tak prácu mať budú, vieme im pomôcť k rozhodnutiam, ktoré im pomôžu zarábať v budúcnosti zaujímavé finančné prostriedky. Motivujeme ich k tomu, aby rozmýšľali aj nad profesiou učiteľa.
Áno, aj. Stretnutia so študentami považujem za veľmi dôležité z niekoľkých dôvodov. Tým hlavným je overenie faktu, či je nastupujúca generácia absolventov a budúcich zamestnancov skutočne taká nepripravená na vstup na trh práce, ako nám reportujú zamestnávatelia. Druhým dôvodom je, že sa snažíme pochopiť, prečo nezamestnanosť mladých ľudí neklesá, a to aj napriek tomu, že zamestnávatelia dnes investujú nemalé prostriedky do odbornej prípravy.
Tretí dôvod môžem nazvať aj potrebou. Profesia neustále robí maximum pre to, aby svojim klientom na strane firiem prinášala tých najlepších uchádzačov. Preto v prezentáciách na vysokých školách ukazujem aj aktuálne dostupné stáže od konkrétnych firiem. Preto pri stredných školách hovorím študentom o tom, ktorí zamestnávatelia v tom ktorom regióne hľadajú absolventov. No a na základných školách prihliadam na to, v ktorých odboroch by vôbec práca o päť či desať rokov mohla byť.
Nezáleží na tom, či ste rodič, učiteľ alebo samotný študent. Keď chcete svojej škole pomôcť s kariérnym poradenstvom a uplatniteľnosťou absolventov, rád vám v tom pomôžem. Jednoducho mi svoje želanie napíšte do kontaktného formulára na stránke Edujobs.sk. Ono si ma tá informácia nájde. S mladými ľuďmi i deťmi o ich živote totiž treba hovoriť. Prečo? Lebo na to, aby sa mohli zapísať do histórie, potrebujú vedieť, že pre nich existuje nejaká budúcnosť.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Nie, absolvent nechce zarabat vela. Vystacil by platom, co je adekvatne tej prace co vykona. Slovensko sluzi len ako kolonia zapadu a preto nase bezne platy nestacia ani na slusny zivot. Samozrejme mozete oponovat ze nasa praca nie je taka kvalitna, ale to pravda nie je – nedaleko od nas (v Rakusku) su ochotny ludia zaplatit slusnu sumu pre slovenksych remeselnikov. Mimochodm keby kazdy zacal zarabat viac, aj viac peniazi by sa tocilo, zo zarobku by okrem hypoteky, jedla a energii by ostalo aj na "luxus" (mysli pod tym klasicke bezne potreby ako oddych resp. hobby) a prave z tych peniazi by sa vytvorilo i rozumna ekonomia co by vedelo nasich remeselnikov i na SR udrziat. Samozrejme okrem toho este by k celej patrilo, ze je mozne ze pri tej cene niekomu by napadlo i to, aby urobil tu pracu i kvalitne (nie len rychlo). Mimochodom ako IT-ckar tvrdim, ze aj v USA, aj v DE najdete presne takych ludi ako na SR.
ja by som este dodal, ze za ekonomicke ne-fungovanie tejto krajiny mozu politici. a kto moze za to ze ti politici tam su? ludia. a co ti ludia su zac a ake vzdelanie ziskali a aku pracu maju? to je presne krasne vidno ako je kazda (aj nenapadna) oblast prepojena do makrocelku. to je o mentalite slovakov. zbytok nejakeho divneho myslenia po prevrate. atavizmus ktory musi zmiznut. alebo sa vstrebat skor. potom moze zacat nejaka revolva a kazda vec sa upravi v prospech ludi a statu
Ludia na slovensku nezarábajú viac z jednoduchého dôvodu:
1. v štáte je v obehu určité množstvo peňazí. ak štát a ludia robia tak, že tie hodnoty čo sa v štéte vytvoria darujú do zahraničia, tak samozrejme nemáme mať aké peniaze keď sme ich darovali. A ako ich darujeme? Jednoducho. Pracujeme pre zahraničné spoločnosti. Tie nám za prácu zaplatia málo a hlavný zisk v podobe miliárd vyvezú do zahraničia napríklad v podobe áut. V zahraničí ich predajú a nám nič nedajú, len takú malú almužnu. Takže slovák pracuje na niekoho kto sedí v nemecku a užíva si jeho peniaze a tam ich aj míňa. Preto ich tu slovák nemá.
2. Všetko čo slávák zarobí a zostane mu po zdanení ešte na účte, tak uteká minúť do zahraničných hipermarketov, ktoré sú drahšie, lebo tu nemajú konkurenciu v podobe nášho slovenského hipermarketu, ktorí by im dokázal konkurovať a za dobré ceny nakúpiť tovar. Takže zasa idú všetky zisky do zahraničia. A keď na slovensku nemáme peniaze, lebo sme ich všeky poslali inam, tak z čoho vám má zamestnávateľ dávať plat? Slovák ako podnikateľ má veĺmi malú šancu vyhrať nad zahraničím, kde majú milióny na to aby mohli položiť akúkoľvek slovenskú konkurenciu. Kapitál proste vyhráva.
3: k tomu všetkému sme ešte malý štát a musíme živiť rovnaký, možno ešte drahší birokratický štátny aparát, lebo na slovensku je ten aparát tak prehnitý, že zo všetkého si papaláši berú 80% provízie, takže platíme vysoké dane a ešte ani to nestačí a všetko sa to tam len rozkradne a ani na cesty nové nám nezostane. Takže tak.
4. Pokiaľ sa ľudia nespamätajú a nezačnú konečne voliť politikov, ktorí nebudú kradnúť, tak dovtedy slovensko pôjde dolu vodou.
Trena ši uvedomiť že z toho čo slovák vyrobí ide do štátu zhruba 90%. 50% priamo z platu, a zbytok cez zdanené výrobky a služby ktoré si človek bez dane proste nemôže kúpiť.
> Trena ši uvedomiť že z toho čo slovák vyrobí ide do štátu zhruba 90%.
Zavadzanie! Ked si zoberiete metriku mieru prerozdelovania na Slovensku v roku 2016, tak uvidite cislo 42% (ziadnych 90%). To znamena, ze z kazdeho eura vytvoreneho v nasej krajine v roku 2016 stat prerozdeli/pouzije 42 centov.
Sú 2 dôvody nezamestnanosti a fluktuácie:
1. Ľudia chcú zarobiť, ale nie robiť, ako zamestnávatelia chcú odrobiť ale nie odmeniť
2. Prijímací pohovor nerobí človek, pre ktorého má kandidát pracovať ale HR "expert", ktorý si rád zjednoduší prácu výberom na základe prázdnych testov a množstva titulov kandidáta.
Keď ste si hľadali partnera, tiež ste robili psychotesty a výberové hry? Hodnotíte vzhľad a obsah životopisu, pričom túto činnosť kandidát u vás nikdy robiť nebude? Chcete aby kandidát investoval do príprav dni svojho času, kým vy neviete povedať kandidátovi na prvom stretnutí ani základné veci, ako ciele spoločnosti, náplň práce a výška mzdy? Chcete dobre urobenú prácu alebo absolventa dobrej školy?
Výber zamestnanca nie je vecou logiky, tak ako škola nie je zárukou ničoho.
Čo dám, to dostanem – platí na oboch stranách stola.
Absolutne suhlasim s bodom 2, po vyše polroku chodenia po pohovoroch som si nasiel pracu. drviva vacsina sa pred druhym kolom (vedomostne) nepytala-neskumala pracovne kvality zamestanca ale hrala sa s nim psychotesty a výberové hry. Co sa tyka slusnosti tak presne z jej strany ani základné veci, ako fungovanie, predstavenie spoločnosti, náplň práce a výška mzdy. Hlavne je aby zo mna vymamili jej vysku. V Anglicku pred zadanim inzeratu, zamestnavatel vzdy uvedie aj financnu ponuku.
Ale podarilo sa lebo su aj normalni ludia, ktori maju zaujem sa bavit s uchadzacmi aj k veci.
A co sa tyka clanku, tak suhlasim – LEN SA CUDUJEM STATU, ZE SA PODIELA A ZAVADZA STUDENTOV NA KREOVANI VYSOKYCH SKOL, KTORE CHRLIA STUDENTOV AKO NA BEZIACOM PASE, HOCI V ZHLADOM NA POCET RESP. KVALIFIKACIU SKOL, VEDIA ZE VYSE POLOVICA NENAJDE UPLATNENIE
Pre "b":
Nenapadlo Vám, že ak by všetci zarábali viac, muselo by NUTNE byť všetko drahšie? Z čoho by boli ich vyššie platy platené, ak nie z vyšších cien tovarov a služieb, ktoré produkujú? A že potom ten vyšší zárobok by mal rovnakú kúpnu silu ako ten dnešný?
Cena práce nie je daná kvalitou, ale dopytom po práci. Pokiaľ budú zákony brániť ľuďom v podnikaní (ako to robia dnes), nebudú vznikať nové pracovné miesta a dopyt po práci bude nízky. A tým aj mzdy.
Plne súhlasím so Zdenom. No nič by sa nestalo ak by si i politici znížili platy , ktoré berú za " NIČNEROBENIE " Zabudli totiž , že ONI sú tu pre občana a nie naopak. Potom by nebolo treba zdražovať nič. I tak platíme za všetko najviac v celej ÚNII. Dokonca i dane máme najväčšie. Nie je to na hanbu politikov ? Alebo je národ ozaj tak zadubený , že sa bude hrbiť ako za Márie Terézie. ( Zrejme to máme v génoch ) .
Zdeno, neda mi nereagovat na Vasu poznamku pre pana B. Myslim si, ze nemate celkom pravdu. Uz roky pracujem kade, tade po celej Europe (Nemecko, Irsko, Svedsko, Belgicko…) a je uplna blbost tvrdit, ze ak by vsetci zarabali viac, muselo by byt vsetko drahsie. Ako je potom mozne, ze v KAZDEJ, hore menovanej krajine ludia zarabaju nepomerne viac ako na Slovensku a co sa tyka potravin, paliva, alebo najmu su ceny skoro vsade ROVNAKE alebo len o minimum vyssie, ako u nas doma!!! Bezny Belgican, ci Sved za rovnaku robotu ako sme robili my bral 35 Eur na hodinu my samozrejme menej – a benzin, ci potraviny su rovnako drahe – a cuduj sa svete vsetko im tam funguje – skolstvo, zdravotnictvo… Vas nazor je presne tym nazorom niekoho, kto nepracoval a aspon chvilu nezil v zahranici a ani nezazil ako to tam funguje. Castokrat mi je zo Slovenska do placu – krajinu mame krasnu ale je zalostne ako tu NIC nefunguje a clovek sa tu nedovola svojic ZAKLADNYCH prav.. :( Napriklad v takom Svedsku NEEXISTUJE aby Vam za vykonanu pracu niekto nezaplatil – ihned by mu siahli na peniaze zo zadrzneho fondu a okamzite zrusili zivnost ci sro a jednoducho on a ani nikto z jeho pribuznych by si uz firmu zalozit nemohol. Ked som pracoval par rokov dozadu (8r) v Irsku, nikto doma nechapal ze aj ustna zmluva je platna zmluva (jednoducho ked mi zamestnavatel povedal, ze mi da tolko a tolko na hodinu a ze vyplata pride vtedy a vtedy, tak to tak bolo) – asi preto, ze im tam roky funguje system socialnych cisel a to sa proste oklamat neda! Hned vidite ci Vas na zaklade Vasho cisla zamestnavatel prihlasil na urady a odvadza za Vas dane alebo nie… Slovaci v tomto smere maju este dlllllhuuuuu cestu pred sebou