
Z pohľadu psychológie ide o jav, pri ktorom klesá pravdepodobnosť zásahu jednotlivca v situácii, keď sú prítomní ďalší svedkovia. Bystander effect hovorí o tom, že čím viac ľudí situáciu vidí, tým menšia je šanca, že niekto konkrétny prevezme iniciatívu. Zodpovednosť sa v skupine „rozpúšťa“. Každý predpokladá, že zasiahne niekto iný. Bystander effect sa vyskytuje aj na pracovisku. Kto si tento jav všimol ako prvý?
Psychológovia John Darley a Bibb Latané sa v 60. rokoch rozhodli preskúmať, prečo ľudia niekedy neprídu na pomoc človeku v núdzi, keď sú obklopení ďalšími ľuďmi. V sérii experimentov vytvorili situácie, v ktorých si účastníci mysleli, že sú súčasťou skupinovej diskusie. Počas nej jeden z údajných účastníkov náhle predstieral zdravotný kolaps. Výskumníci sledovali, či a ako rýchlo mu prídu ostatní na pomoc. Zistili, že keď si človek myslel, že je jediným svedkom, pomohol vo väčšine prípadov. Ak však veril, že situáciu vidia aj ďalší ľudia, pomoc prichádzala oveľa menej často alebo neskôr. Experiment dokazuje, že zodpovednosť za pomoc v skupine sa rozdeľuje medzi viacerých. Každý očakáva, že zasiahne niekto iný.
V pracovnom prostredí sa tento efekt neprejavuje tak dramaticky ako v krízových situáciách. Je tichší a pomalší. A o to nebezpečnejší. Je pravdepodobné, že čím je kolektív väčší, tým je vyššia šanca, že sa tento efekt prejaví. Ako môže vyzerať bystander effect v práci?
Pracovný tím si všimne, že jedna kolegyňa dlhodobo pracuje nad rámec svojich možností. Ostáva v práci dlhšie, je veľmi unavená, podráždená a tvrdí, že svoju prácu nestíha. Smeruje k vyhoreniu. Aj keď ju kolegovia vypočujú, nikto to nerieši s jej nadriadeným. Predpokladá sa, že si to odkomunikuje sama, prípadne to so šéfom už niektorý z kolegov prebral.
Viacerí zamestnanci zachytili nevhodné správanie alebo určitú formu šikany kolegu alebo skupiny kolegov. Ak nastáva vyhrotená situácia a táto skupina kolegov prekročila hranice, ostatní zamestnanci sa otáčajú chrbtom. Nikto situáciu netvorí, každý situáciu toleruje. Lebo „takto sa to tu robí.“
Počas prípravy dôležitej prezentácie si viacerí členovia tímu všimnú chybu v údajoch. Každý si však myslí, že ju už niekto nahlásil alebo opravil. Nikto nič nepovie a prezentácia odíde klientovi s nesprávnymi informáciami. Až následne sa ukáže, že chybu síce videlo viac ľudí, no nikto za ňu neprevzal zodpovednosť.
Áno. Ale iba vtedy, ak zamestnanci pracujú v psychologicky bezpečnom pracovnom prostredí. Projekt Aristotle od Google dokázal, že psychologické bezpečie patrí medzi najdôležitejšie faktory úspešnej tímovej spolupráce. V ňom sa zamestnanci neboja upozorniť na problém alebo prevziať iniciatívu. Tiež častejšie upozorňujú na chyby, otvorene komunikujú riziká a nenechávajú problémy bez povšimnutia. Obmedziť Bystander effect pomôže aj jasné rozdelenie zodpovedností a podpora otvorenej spätnej väzby. Klesá tak pravdepodobnosť, že každý bude čakať na zásah niekoho iného.

Have your say!