Na Facebooku, v mailovom inboxe, osobne na Profesia days – všade sa stretávame s ukážkovými pesimistami, ktorí dookola rozprávajú iba o tom, ako sa niečo nedá, ako to nejde. Ako štát (ideálne menovite niektorí politici, veď ľahšie sa nám hádže vina na niekoho konkrétneho, všakže?) okráda nezamestnaných a ešte viac zamestnaných a hlavne – ako je celá Profesia jeden veľký podvod, všetky ponuky sú tam fiktívne či pofidérne a vôbec, veď tam ani dohromady žiadne ponuky nie sú.
Chcete vedieť pravdu? Nemôžeme mať neustále pracovné ponuky pre každého. No každému jednému užívateľovi stránky Profesia.sk aj našich ďalších produktov sa vždy a za každých okolností snažíme pomôcť aspoň dobre mienenou a mierenou radou. Vieme, že hľadanie práce je ťažký proces a nie veľmi príjemná životná etapa. Preto na stránke funguje live chat s naším oddelením zákazníckej podpory a kedykoľvek sme k dispozícii aj inými cestami, dokonca sa nebránime ani osobnému stretnutiu.
V poslednej dobe ale musíme z našej nástenky na Facebooku skrývať čoraz extrémnejšie názory a vulgarizmy. A tak keď už hejterov toľko baví preklikávať sociálne siete a vylievať si zlosť na všetkom možnom, rozhodli sme sa vziať si na pomoc video, ktoré nás zaujalo práve na Facebooku. Je na ňom mladá Juhoameričanka, ktorá síce nemá ruky, no dokáže samostatne uskutočniť v podstate každý úkon – vie sa najesť, učesať, nalíčiť a odšoférovať do práce.
Toto video nás priviedlo aj k príbehu bezrukej Jessicy Cox, okrem iného prvej osoby na svete, ktorá aj napriek svojmu hendikepu dokázala získať vodičský preukaz, čierny pás v teakwondo či oprávnenie pilotovať lietadlo. Práve táto sympatická motivačná spíkerka je tá odhodlaná mladá dáma, ktorú môžete vidieť na videu v úvode. Na Youtube tiež dokonca existuje celý kanál Američanky Tishe, ktorá sa narodila bez rúk a prostredníctvom svojich mierne sarkastických, ale mimoriadne úprimných videí svetu ukazuje, ako zvláda každodenné bežné fungovanie.
Toto sú ľudia, ktorí majú nárok sťažovať sa. No nerobia to. Namiesto toho na sebe pracujú a bojujú s tým, čo im život pripravil. A to sú iba tri z tisícok inšpiratívnych príbehov, ktoré by každému zdravému človeku mali pripomenúť, že strojcom svojho osudu je v prvom rade on sám a nestačí frflať, hejtovať a obviňovať. Treba hlavne niečo robiť a nechať si poradiť.
Ak už toto sú slabé dôkazy, že keď chce človek niečo dosiahnuť, musí ísť naplno za tým a nesmie prestať skúšať, čo ešte treba?
© 2016, Všetky práva vyhradené!
toto je komplikovana tema. takto sa vyjadruju vzdy vsetci, co im to nejakym sposobom (samozrejme aj napriek prekazkam) vyslo. aj uvedena juhoamericanka hovori, ze mala vzdy podporu rodiny.to nema vela zdravych ludi. keby ju nemala, tak mozno do konca zivota sedi niekde v ustave. vsetci mame v zivote nejake prekazky, ale aj dary, ci prilezitosti. niekto ich ma viac, niekto menej, niekto ich vy zuzitkovat niekto nie. niekto objektivne za svoju mizernu situaciu nemoze a nema s tym co spravit. takze nehadzme vsetkych do jedneho vreca. nepohorsujme sa nad vecnymi stazovatelmi, lebo aj medzi nimi mozu byt ti, ktorym osud skutocne neprial a nedavajme ich do kopy s tymi co sa stazuju a vyplakavaju preto, ze hladaju "ako sa to neda". a objektivne ich rozlisit nemozme. nevieme totiz kto bol v detstve zhadzovany a ponizovany, kto dostal prilezitost studovat, ci cestovat a tak podobne
presne tak, úplne súhlasím. to sú typicky kapitalistické žvásty: "nesťažuj sa, aj ty máš tú šancu, aj ty to dokážeš, všetci máme rovnaké príležitosti, pozri sa na hentoho a hentú, kde boli a čo dokázali…" pravda je taká, že žiadna rovnosť príležitostí tu nie je, všetci máme objektívne inú štartovaciu čiaru a tento systém to nielenže podporuje, ale priamo generuje. porovnajme si napr. synáčika bohatého tatka, ktorý má od narodenia prístup k najlepšiemu vzdelaniu, najlepším kurzom, možnosti získavať najrozličnejšie skúsenosti, rozvíjať sa, atď. a na druhej strane napr. decko, ktoré sa narodí niekde v osade s mizivými šancami na presadenie sa v tejto spoločnosti… títo ľudia vo videu a mnohí ďalší (fakt klobúk dole pred nimi, majú môj najväčší repekt) sú iba VÝNIMKAMI, KTORÉ POTVRDZUJÚ PRAVIDLO – nič viac, nič menej. keby sme sa aj všetci – 100% ľudí – začali snažiť rovnako a mali nejakým zázrakom vytvorené objektívne podmienky na rast, aj tak sa nakoniec presadí len hŕstka z nás – a to na úkor iných (vďaka konexiám, šťastiu, atď.) – v pyramídovo nastavenom ekonomicko-spoločenskom usporiadaní je to zákonité.