Prokrastinácia alebo opakované odkladanie povinností na neskôr je fenomén, ktorý poznáte vy aj my. Pri pravidelnom odkladaní úloh či zadaní na neskôr môžete pociťovať zníženú sústredenosť, rozpačitosť, stres či zhoršenú kvalitu práce.
Prvýkrát sa o prokrastinácii začalo rozprávať v 70. rokoch minulého storočia. Vtedy psychológovia začali hlbšie skúmať ľudské správanie a „odkladačské“ návyky. Zistili, že prokrastinácia v práci a jej následky sa môžu odzrkadliť aj vo vašom osobnom živote.
Najviac prokrastinujú zamestnanci v kreatívnych povolaniach. Spisovatelia, dizajnéri, umelci, ale i pracovníci v IT sektore. Viete prečo? Tieto profesie si vyžadujú vysokú mieru samostatnosti a vlastnej organizácie času. Nie je potrebná evidencia dochádzky, pravidelný 8-hodinový pracovný čas. Práca v týchto slobodných povolaniach je možná z odkiaľkoľvek a kedykoľvek.
I keď to navonok vyzerá ako neodolateľná výhoda, nedostatočne organizovaná pracovná sloboda nabáda k chronickému odkladaniu povinností.
Aj študenti patria do ohrozenej skupiny vo vzťahu k prokrastinácii. Na vysokej škole je zvyčajne vždy dostatok času na párty a menej ho ostáva na štúdium. Nie je nič nezvyčajné, že študenti noc pred skúškou nespia a snažia sa naliať si celé učivo do hlavy za krátky čas. Tvrdia, že sú vtedy najefektívnejší a najkreatívnejší.
Túto situáciu možno popísať ako eustres alebo pozitívny, dobrý stres. Ten sa postará o vyššiu výkonnosť, kreativitu i efektivitu. Je tento krátkodobý stres, ktorý pociťujeme po dlhšej prokrastinácii tesne pred odovzdaním úlohy len užitočný alebo aj nebezpečný?
Prácu ste odkladali na neskôr a neskôr. S blížiacim sa termínom odovzdania vašej úlohy začne vaše telo produkovať stresové hormóny. Sú nimi adrenalín a kortizol. Tieto hormóny zvyšujú bdelosť, energiu a sústredenie.
Je to proces, známy ako „boj alebo útek“. Už keď sa pred lovcom mamutov toto obrovské zviera zastavilo, lovec mal dve možnosti. Bojovať alebo utiecť. Adrenalín a kortizol mu pomohli lov dokončiť a splniť úlohu.
Pri vylúčení týchto hormónov sa zvyšuje aj úroveň motivácie dokončiť úlohu. Podvedome sa chceme vyhnúť negatívnym následkom zmeškania termínu.
Krátkodobý stres neškodí vášmu zdraviu, no ak sa mu budete vystavovať pravidelne, môže to prerásť do dlhodobého, ktorý vaše zdravie preukázateľne ohrozí. Osvojte si radšej týchto 7 pravidiel na boj s prokrastináciou:
Veľké sústo len ťažko naraz prehltnete. Rovnako je to aj s úlohami. Rozdeľte si na menšie, konkrétne kroky. Ako to môže vyzerať v praxi? Namiesto „napísať správu“ si naplánujte „napísať úvod“ alebo „zozbierať údaje“. Zrazu sa úloha zdá oveľa jednoduchšia.
Technika pomodoro spočíva v udržaní sústredia v krátkych, intenzívnych intervaloch (zvyčajne 25 minút), po ktorých nasleduje krátka prestávka. Takto môžete zvýšiť svoju produktivitu, odstrániť prokrastináciu a predchádzať vyhoreniu.
Každý cieľ, ktorý si stanovíte, musí byť konkrétny, merateľný, dosiahnuteľný, relevantný a časovo ohraničený. Napríklad, namiesto „zlepším si angličtinu“ si stanovte „každý deň 30 minút čítam anglickú knihu“.
Odstráňte rušivé faktory, ako sú sociálne siete, notifikácie na telefóne či neustále prichádzajúce e-maily. Skúste pracovať v prostredí, ktoré podporuje sústredenie. Nastavte si mobil do letového režimu a vypnite ho, až keď plánovanú úlohu dokončíte. Svet sa neprestane točiť bez vášho pripojenia.
Stanovte si pevný pracovný režim. Ten pomáha vytvoriť návyk a znižuje prokrastináciu. Skúste si vytvoriť denný rozvrh, ktorý bude zahŕňať čas na prácu, rodinu, záľuby aj odpočinok.
Motivujte samého seba malými odmenami za dokončené úlohy. Môže to byť káva, prechádzka alebo krátky čas strávený obľúbenou činnosťou.
Netlačte úlohy pred sebou, nenechávajte ich „vyhniť“ a vedome sa vyhýbajte prokrastinácii. Odmenou vám budú pokojné pracovné dni bez stresu.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!