Inkluzívne pracovné prostredie rešpektuje autenticitu a jedinečnosť každého zamestnanca. V takomto prostredí pracujú vedľa seba kolegovia bez ohľadu na ich rozdielnosti. S rešpektom a vzájomnou podporou.
Inkluzívne prostredie umožňuje naplno využívať potenciál rôznorodého pracovného tímu. Samozrejmosťou sú rovnaké príležitosti pre všetkých, a to bez ohľadu na pohlavie, orientáciu, zdravotný stav či vierovyznanie. Takýto stav je žiadúci, no zďaleka nie samozrejmý.
Napriek tomu, že slovenská legislatíva podporuje takéto prostredie, realita je iná. Podľa údajov z minuloročnej štúdie Woman in Business je na vrcholových miestach iba 15 % žien, až 85 % pozícií vo vrcholovom manažmente zastávajú muži. Čo bráni úplnej inklúzii v slovenských firmách?
Zaužívané stereotypy alebo prekážky, ktoré bráni inkluzívnemu pracovnému prostrediu majú rozličnú podobu. Ich obsah zachytávajú nasledujúce štyri skupiny.
Ak ste zamestnanec či zamestnankyňa v slovenskej firme, je väčšia pravdepodobnosť, že vaším nadriadeným bude muž. Muži zastávajú vedúce pozícii častejšie ako ženy.
Okrem nerovnomerného zastúpenia pohlaví v manažmente je problémom aj nerovné mzdové ohodnotenie oboch pohlaví. Európske štatistiky tvrdia, že ženy musia pracovať približne o dva mesiace dlhšie, aby dosiahli rovnaké platové ohodnotenie ako muži. Samozrejme, na rovnakej pozícií a s rovnakými skúsenosťami a nasadením. Na tieto rodové stereotypy každoročne poukazuje konferencia Equal Pay Day.
Predsudky voči marginalizovaným skupinám sú na Slovensku hlboko zakorenené. Toto nesprávne nastavenie obmedzuje prístup k pracovným príležitostiam okrajových skupín obyvateľstva.
Typickým príkladom je rómska komunita. Etické stereotypy ovplyvňujú ich zamestnanosť a integráciu. V časoch zvýšenej migrácie obyvateľstva sa môže tento stereotyp dotýkať aj ukrajinských, srbských či sýrskych obyvateľov, ktorí si vybrali Slovensko ako druhý domov a snažia sa uplatniť na trhu práce.
Zosúladenie zamestnancov z rôznych generácií je pre manažment slušná výzva. Prevláda vo firme názor, že starší zamestnanci nie sú schopní adaptovať sa na nové technológie? Že sú príliš pomalí a nedokážu reagovať na zmeny? Alebo naopak, že mladší nemajú dostatok skúseností, chýbajú im pracovné návyky a sú leniví?
Takéto predsudky môžu viesť až k diskriminácii na základe veku a vytváraniu stereotypov, ktoré bránia vzniku a rozvoju inkluzívneho pracovného prostredia.
Mnohé spoločnosti i samotní zamestnanci zastávajú názor, že ľudia so zdravotným znevýhodnením nie sú schopní plniť pracovné úlohy. To často vedie k ich vylúčeniu z pracovného procesu. Aj tento stereotyp je potrebné zbúrať.
Prítomnosť ľudí so zdravotným znevýhodnením na pracovisku prináša väčšiu mieru empatie, ľudskosť i nové pohľady na vykonávanú prácu. O pozitívach včleňovania ľudí so zdravotným znevýhodnením nielen do pracovného, ale i do celospoločenského života hovorila na TEDeX konferencii psychologička a organizátorka medzinárodného festivalu tvorivosti a fantázie Jašidielňa, Soňa Holúbková.
Priznanie homosexuálnej orientácie v pracovnom kolektíve, v ktorom sú zakorenené predsudky voči lezbám či gayom, si vyžaduje obrovskú dávku odvahy.
Stereotypy v oblasti sexuálnej orientácie sú v slovenských firmách silno prítomné, čo bráni rozvoju inkluzívneho pracovného prostredia. To, že ste homosexuálom, nemôže mať vplyv na vaše ohodnotenie, prístup nadriadeného či kolegov a tiež nesmie negatívne ovplyvňovať príležitosti na váš kariérny rast.
Stereotypy vedú k diskriminácii, znižujú morálku zamestnancov a obmedzujú diverzitu názorov. Vo výsledku majú negatívny vplyv na výkon, produktivitu, atmosféru a firemnú kultúru. Odstránenie stereotypov je kľúčové pre vytvorenie inkluzívneho pracovného prostredia. Začnime na tom pracovať každý od seba.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!