Téma pracovného času úzko súvisí s témou produktivity práce. Podľa štúdií zamestnanci strávia v priemere okolo 1 hodiny denne pracovného času aktivitami, ktoré nesúvisia s ich pracovnou náplňou. Najväčšími žrútmi času sú používanie internetu (takmer polovica času), rozprávanie sa s kolegami, vybavovanie osobných záležitostí či osobné telefonáty a dlhé obedy.
Predstavte si, že by ste túto hodinu obetovali a mohli ísť skôr domov. To je idea rôznych pokusov s dĺžkou pracovného času. Je možné, aby boli zamestnanci rovnako efektívni, keď budú pracovať menej hodín? Alebo budú efektívni ešte viac?
Téma kratšieho pracovného času je polarizujúca so zástancami na oboch stranách. Teoretické debaty sa však už môžu oprieť aj o reálnu prípadovú štúdiu. Začiatkom roka 2017 sa vo Švédskom zariadení pre seniorov skončil dvojročný projekt so 6 hodinovým pracovným časom. Zamestnanci pracovali v priemere o dve hodiny menej za rovnaký plat. Výsledky? Kratší pracovný čas prospieva zamestnancom. Zlepšila sa ich dochádzka, menej navštevovali lekára a boli celkovo šťastnejší v práci. To sa odrazilo aj na ich pracovnom výkone, kedy zrealizovali o 85% viac aktivít pre svojich klientov. Aby však centrum dokázalo zabezpečiť klientom starostlivosť ako predtým, muselo vytvoriť 17 nových pracovných miest, čo sa odrazilo na finančných nákladoch, kvôli ktorým sa celý projekt skončil skôr ako sa plánovalo.
Čo v prípade, keď sa podobný projekt zrealizuje v spoločnosti, ktorá nemusí poskytovať 24 hodinovú starostlivosť? Rovnakého pokusu sa ujala aj švédska IT firma, ktorá sa venuje vývoju aplikácií. Šéf vývoja Linus Feldt uviedol, že jeho zamestnanci dokázali byť rovnako produktívni za 6 hodín ako predtým za 8. Počas skrátenej pracovnej doby zamestnanci obmedzili čas strávený na sociálnych sieťach a tiež trávili menej času aktivitami, ktoré nesúvisia s ich prácou. Celkovo boli šťastnejší, menej unavení a viac produktívni.
Chceli by ste aj vy pracovať menej ako 8 hodín aj na Slovensku? Mnohé spoločnosti ponúkajú skrátené pracovné úväzky. Môžete si vybrať polovičný alebo vyššie spomínaný 6 hodinový.
Ďalším experimentom je 4-dňový pracovný týždeň. Graham Allcott a jeho spoločnosť Think Productive prešla na 4 pracovné dni pred viac ako dvoma rokmi. V realite to vyzerá tak, že pondelok až štvrtok namiesto 7,5 hodín pracujú 8, 5 a každý zo zamestnancov pracuje jeden piatok v mesiaci. Podľa Graham takýto systém pre jeho spoločnosť funguje. Samozrejme zamestnanci si museli zvyknúť na iné plánovanie svojich pracovných dní. Na druhej strane uvádza, že pozitíva vyvážili negatíva. Jeho zamestnanci sú viac motivovaní, šťastnejší, produktívnejší a podarilo sa mu znížiť ich fluktuáciu. Čo by ste uprednostnili vy, viac peňazí alebo viac voľna?
Francúzsko je krajina, ktorá by sa vo výkladovom slovníku mohla objaviť vedľa výrazu „work-life balance“. Od roku 2002 tam platí pre všetky firmy, malé aj veľké, 35-hodinový pracovný týždeň. Okrem toho, po skončení 7 hodinového pracovného času, nemusia zamestnanci reagovať na firemné maily a telefonáty, ale venovať sa sebe, rodine a svojim koníčkom. „Právo odpojiť sa“ vstúpilo do platnosti od 1 januára 2017.
Podľa štatistík OECD za rok 2016 sú Francúzi na piatom mieste podľa počtu odpracovaných hodín. Menej odpracovali Holanďania, Nóri, Dáni a Nemci. Nebude náhodou, že tri z týchto krajín sa v tom istom roku umiestnili v prvej desiatke rebríčka najšťastnejších krajín sveta (Dánsko, Nórsko, Holandsko). Na Slovensku sme odpracovali 1 740 hodín, čo je približne rovnako ako priemer krajín OECD. Medzi najpracovitejšie krajiny patrí Mexiko, Kostarika, Kórea či Grécko.
Príklady zo sveta nám ukazujú, že sa dá nájsť rovnováha medzi životom a prácou. Ako sa často hovorí, všetko je to len o ľuďoch a ich prístupe. Ako ste na tom vy? Chceli by ste v práci tráviť o dve hodiny menej? Stihli by ste za ten čas svoju robotu, alebo vám 8 hodín vyhovuje?
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!