Ísť na vysokú školu alebo nie? Ako si vybrať tú správnu? Pokiaľ máte dlhodobú víziu, čomu sa v dospeláckom živote chcete venovať, ste na tom dobre. No niektorí sa hľadajú ešte aj počas práce, iní idú vyskúšať vysokú školu, však čo diplom sa zíde. Na druhej strane, často vídame správy o absolventoch, ktorí si nevedia nájsť prácu, o veľkom presýtení trhu absolventmi humanitných vied a nedostatku ľudí s technologickým a technickým vzdelaním. Aká je ale ozajstná situácia? Pozreli sme na pár mýtov a právd o vysokoškolskom titule.
Čo hovoria o absolventoch čísla? Minulý rok ukončilo vysokoškolské štúdium I. a II. stupňa 29 480 absolventov. Predpokladáme, že časť z nich bude pokračovať v štúdiu ďalej. Keď sa pozrieme, koľko vysokoškolských absolventov bolo ku koncu septembra evidovaných na úrade práce, je to približne 10 % (3 660). Pre porovnanie k tomu istému dátumu, bolo na úrade práce evidovaných 8 258 absolventov s ukončeným stredoškolským vzdelaním. Z toho môžeme usudzovať, že vysokoškolskí absolventi sa na trhu práce vedia uplatniť jednoduchšie, ako tí so stredoškolským vzdelaním.
Z celkového pohľadu nezamestnanosti predstavujú absolventi s vysokoškolským titulom iba 2% všetkých evidovaných. Podľa základných štatistík môžeme povedať, že vysokoškolské štúdium poskytne dobrý základ pre budúce povolanie.
Takmer každý si pamätá slová svojej mamy alebo starej mamy: „musíš sa dobre učiť, aby si sa dobre mal“. Prípadne niečo podobné. Je prirodzené, že rodičia chcú pre svoje deti len to najlepšie. Problematické to začne byť v momente, keď majú nerealistické očakávania, či už od svojich detí alebo od trhu práce. S tým súvisí aj domnienka, že ľudia s titulom si nájdu lepšiu prácu.
Toto je veľmi individuálne a záleží to od viacerých faktorov. Je mnoho šikovných študentov, ktorí sa stanú odborníkmi vo svojom odbore. Na druhej strane máme skupinu, ktorá má síce vysokoškolský diplom, no reálne robí niečo úplne iné.
Podľa prieskumu, ktorý Profesia realizovala ešte v roku 2015, 36 % respondentov uviedlo, že nepracuje v odbore, ktorý študovali. Ako hlavné dôvody uviedli, že si nevedeli nájsť v danom odbore prácu, alebo si našli prácu za lepší zárobok.
Faktom je, že v poslednom období na Slovensku máme oveľa menej pracovných príležitostí pre vyštudovaných uchádzačov. V roku 2019 iba 8 % zo všetkých pracovných ponúk uverejnených na Profesia.sk vyžadovalo ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Dôsledkom tejto situácie je, že veľké množstvo ľudí s magisterským alebo inžinierskym titulom sa hlási a reaguje na pozície s nižšími požiadavkami.
Na Slovensku máme každý rok okolo 30 000 absolventov vysokých škôl I. a II. stupňa. Viac ako polovica z nich (57 %) ukončila odbory kategorizované ako spoločenské vedy, náuky a služby. Spadajú sem ekonomické odbory, politické a právne vedy, filozofia, história, masmediálne štúdia a žurnalistika, ako aj pedagogika a učiteľstvo.
Keď sa pozrieme na odvetvia, v ktorých zamestnávatelia najčastejšie potrebujú vysokoškolsky vzdelaných ľudí, tak na prvom mieste vidíme IT. Toto odvetvie pociťuje dlhodobo nedostatok kvalifikovaných ľudí. Absolventi odborov informatiky a výpočtovej techniky pritom tvoria iba 4 % všetkých absolventov. Podobne je na tom aj elektrotechnika a energetika.
S inou situáciou bojuje odbor školstvo, vzdelávanie, veda a výskum, kde je dostatok absolventov týchto odborov, no mnohí po príchode na pracovný trh uprednostnia prácu v inej oblasti. Iba 1 % uchádzačov, ktorí majú vysokoškolský titul sa hlási na pozície v tomto odvetví.
Ľudia s vysokoškolským titulom najviac reagujú na pracovné ponuky v administratíve, obchode, manažmente či ekonomike. Zaujímavé je, že v prvej desiatke sa nachádzajú aj marketing, reklama a PR, ľudské zdroje či IT, no na tieto odvetvia už reaguje menej ako 5 % uchádzačov. Keď sa pozrieme na konkrétne pracovné pozície, najväčší záujem je o administratívne a obchodné pozície. To potvrdzuje teóriu, že ľudia s vysokoškolským titulom najviac reagujú na pozície, na ktoré postačí aj stredoškolské vzdelanie.
Ak sa teda chystáte podať si prihlášku na vysokú školu, dobre si rozmyslite o aký odbor máte záujem. Urobte si prehľad pracovného trhu, napríklad na Profesia.sk si môžete filtrovať pracovné ponuky podľa odvetvia. Zistíte tak, ktoré odvetvia majú dostatok pracovných ponúk, a kde je predpoklad, že prácu nájdete jednoduchšie.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Dovolím si niekoľko poznámok a postrehov s práce:
Prečo chodia ľudia na vysoké školy?
– pri tej istej pracovnej pozícii a pracovných povinnostiach a riešení rovnakých pracovných úloh, majú vysokoškolský vzdelaní ľudia minimálne o 50% väčší plat ako stredoškolák.
– byť napríklad v strojárenskom podniku, absolútne je jedno aké vysokoškolské vzdelanie človek má, tj. odborne ľudovo povedané pavedy…
– na výslnie sa dáva ovládanie cudzieho jazyka a vysokoškolského diplomu nie odbornosť…
Komentár:
Je to len časť postrehov prečo sa každý hrnie na akúkoľvek vysokú školu, dala by sa o tom napísať kniha, podstatou je…. hlavne že má titul.
Podotýkam, že môj pohľad je zo strojárenských podnikov a dotýka sa potrieb v strojárenstve.
Samozrejme nemožno všetkých hádzať do jedného vreca.
a teraz to najhlavnejšie…. Negatíva:
– k prvému odstavcu:
napr., keď šikovný stredoškolák programuje stroj a jeho kolega vysokoškolák to robí tiež sú vyučený v rovnakej profesii, a má väčší plat, tak je to tak ohromne demotivujúce, že ten stredoškolák radšej pôjde zo svojej profesie strojárskeho programátora robiť robiť murára kde má určitú voľnosť a vie, že keď položí jeden meter štvorcový obkladačiek tak má zarobené 10 eur a koľko zarobí toľko má… Nehovoriac o tom, že sa porovnáva s vysokoškolským zamestnancom vyštudovaným nejakú pavedu….Pozn. ubezpečujem vás, že väčšina z nich sú vynikajúci obkladači, lebo sú vychovaní k pomerne slušnej precíznosti…
– k druhému odstavcu:
väčšina tých ľudí vo výrobnej spoločnosti doslova zavadzia, a to ekonomické smeru, pedagógovia, všelijaké humanitné vedy atď., jednoducho nemajú čo vo výrobných spoločnostiach hľadať, a tobôž nie v riadiacich funkciách, maximálne manipulant, ale nesmú nič organizovať.
Dôvod: Mnohý si zamieňajú výrobnú spoločnosť s obchodnou spoločnosťou, alebo dokonca nevidia, alebo vôbec nevnímajú rozdiel. Dôvodom je že prenášajú do výrobných spoločnosti návyky, ktoré sa učili na školách a tým deformujú dokonca v mnohých prípadoch znefunkčňujú výrobnú spoločnosť, alebo časti úsekov. Odporúčam, nech radšej idú predávať topánky, alebo nech si otvoria nejakú krčmičku, alebo nech predávajú na tržnici dopestovanú zeleninu alebo nech mieria na obchodnú burzu…
Hlavnou prioritou výrobnej spoločnosti je vyrábať nie obchodovať! Riadi sa presne stanovenými parametrami obhospodarujúc rôzne normy ISO VDA atď. kde sú presne stanovené potreby, možnosti, priority rozvoja výroby atď..
– k tretiemu odstavcu vyššie:
cudzie jazyky… samostatná téma veľmi háklivá. Je to dosť ponižujúce že ľudia ktorý pracujú v strojárenských podnikoch, kde sa hlavne pracuje logicky sú nútený, alebo vôbec neprijatý do pracovného pomeru. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia smeru psychológia, dobre vedia, že existujú ľudia ktorý sú na jazyky a sú taký, ktorým to proste nejde. Otázkou je, prečo uprednostňujú tých čo ovládajú cudzí jazyk? Odpoveď je jednoduchá: preto, že v riadiacich a kontrolných pracovných pozíciách existujú ľudia, ktorý síce ovládajú cudzí jazyk, ale neovládajú prácu ktorú vykonávajú a čo sa deje a aké deje tam prebiehajú atď.. Pri prvom audite hneď všetko zavesia na krk napr. technológovi alebo zoraďovačovi, obsluhe stroja, človek už čaká, že i upratovačky budú musieť vedieť po anglicky….. tým možno zamestnať v správe vedenia podniku žurnalistu, obchodníka, pedagóga, atď., a kohokoľvek z humanitných vied. Žiaľ málokto si uvedomuje potom deformácie ktoré v podniku prebiehajú a rieši sa to ukazovaním prstom na druhého, na úseky, na ľudí.
ISO normy a všetky ostatné normy jasne poukazujú na to, že všetky činnosti v podniku majú byť opísané a majú byť v jazyku daného štátu zrozumiteľné pre všetkých zamestnancov výrobnej spoločnosti, majú byť prístupne všetkým! A to čokoľvek čo sa deje v podniku!
Ako príklad uvediem jednu udalosť ktorá sa mi stala: Údržbár mi opravoval stroj, opravil preprogramoval, žiaľ po spustení sa stroj poškodil a znefunkčnil a to dosť nákladnou následnou opravou, plus dlhodobý výpadok výroby navyše sa stal pri tom pracovný uraz. ( Našťastie nie až taký vážny ) , ale dostatočný na súdny spor, špatne opravený stroj. Problémom bolo, že strojný údržbár mal k dispozícii návod na údržby len v anglickom a francúzskom jazyku. Nejako sa pozabudlo na Slovenský jazyk, i keď zamestnanec ovládal anglický jazyk, predsa len treba brať do úvahy, že nemá štátnice z anglického jazyka a nemá čo opravovať podľa cudzokrajného návodu, takže nie je ani zodpovedný za chybu ani hmotne ani morálne. Je veľmi na zváženie, koho je to chyba, že ten údržbár nemá k dispozícii návod na obsluhu stroja v Slovenskom jazyku a kto je za to zodpovedný! To isté platí o všetkých ovládacích paneloch na strojoch, kompletných návodoch na obsluhu alebo diagnostiku strojov. Žiaľ bežná prax je kúpi sa stroj, návody všetkých možných jazykoch len nie v Slovenčine paneli ovládania strojov detto, niekto si to prečíta čo má štátnice angličtiny, väčšinou niekto s pavedou, a zdá sa mu to dostatočné, ale tomu vôbec nerozumie.
Vážený kolegovia manažéri, o koľko schopných ľudí ste prišli vo svojich výrobných podnikoch o koľko sa deformovali vaše podniky, koľko schopných ľudí vám odišlo, trebárs ako som vyššie uviedol robiť murára?! Otázkou je prečo?
– prevýchova, alebo preškolenie týchto ľudí je takmer nemožné k podnikovej kultúre a potrebám vo výrobnej spoločnosti, je to extrémne nákladne a hlavne časovo náročné, proste sa správajú sa podľa toho aký druh vysokoškolskej vedy sa učili. Česť výnimkám odhadom zo skúseností cca 10 – 15 %.
Otázkou je nielen vysokoškolské vzdelanie, ale i profesná česť, čo je dnes skôr hanbou. Nech je traktorista traktoristom, obchodník obchodníkom, lekár lekárom, strojár strojárom atď., nech každý pracuje tam kde ho profesia vyškolila a neprihliadať na diplom pridávaním na plate a dobrých pracovných pozícií, potom budete mať viac strojárov, IT profesionálov, programátorov, atď..
A ako to spraviť? Dobrá otázka na rozmýšľanie:-) ako sprofesionalizovať povolania a hlavne povýšiť dnešné biedne zaostávajúce vzdelávanie……