Podľa posledných trendov skôr potichu. Nové fenomény ako tichá výpoveď alebo anglicky „quiet quitting“ či tiché prepúšťanie, t.j. „quiet firing“ sú pojmy, ktoré sa na skloňujú čoraz častejšie nielen na HR oddeleniach veľkých korporátov. Zrkadlia spôsob, akým zamestnanci, ale i zamestnávatelia pristupujú k nespokojnosti v práci.
Navonok sa to môže javiť ako pokojné, nekonfliktné rozídenie pracovných ciest. Opak je pravdou. Quiet quitting zvyčajne prekrýva hlbšie interné problémy v spoločnosti.
Ide o rozdielne pojmy, ktoré spája mlčanie, nezáujem a odmietanie. Kým quiet quitting ide zo strany zamestnanca, za neempatickým zamestnávateľom sa môže skrývať quiet firing.
Quiet quitting (tichá výpoveď) predstavuje postupné stiahnutie sa z práce. Nie však definitívny odchod. Zamestnanec plní len svoje základné povinnosti. Nevynaloží iniciatívu navyše, neprejavuje záujem o projekty, neladí s hodnotami firmy. Neznamená to neefektívnosť. Iba veľmi prísnu ochranu vlastných hraníc a odmietanie práce nad rámec bez adekvátneho uznania či odmeny.
Ak sa pre quiet quitting rozhodne učiteľ, už viac nebude písať v nedeľu večer do EduPage plán aktivít na najbližší mesiac. IT špecialista s týmto nastavením nebude pracovať po večeroch a víkendoch na „hasení problému“, ak to nemá presne definované vo svojej zmluve.
3 poznávacie znamenia quiet quitting
Quiet firing (tiché prepúšťanie) je stratégia, kedy zamestnávateľ nepriamo núti zamestnanca, aby podal výpoveď. Namiesto otvoreného riešenia problémov je zamestnanec ignorovaný. Nedostáva zaujímavé úlohy, je vyradený z rozhodovacích procesov alebo mu nie je ponúknutá možnosť kariérneho rastu. Cieľom je vytvoriť prostredie, z ktorého zamestnanec odíde dobrovoľne. Tým sa firma vyhne formálnemu prepúšťaniu.
3 poznávacie znamenia quiet firing
Kde a kedy zamestnanec stratil motiváciu podieľať sa na úspechoch firmy? Prečo si zamestnávateľ neváži prácu svojich ľudí a neponúka im prostredie na rozvoj a rast? Tieto otázky sa manažéri zvyčajne pýtajú už veľmi neskoro, a to v momente, kedy je situácia vo firme vážna. Dôvodov je viacero.
Ste nespokojní? Povedzte to svojmu šéfovi. Komunikujte otvorene o tom, čo vás v práci trápi, definujte a opíšte konkrétne problémy a vyjadrite svoje potreby. Povedzte nadriadenému či nadriadenej o svojich hraniciach. Je vaša predstava o práci aj po tomto rozhovore kompatibilná s vašou firmou? Možno budete prekvapení, ako dokáže veľmi otvorený rozhovor zmeniť zaužívané. Bez komunikácie to nepôjde.
Ak ste v roli manažéra či manažérky, investujte do svojho vzdelávania. V oblasti komunikácie i riadenia ľudí. Veďte so svojimi ľuďmi diskusiu, nedajte im dôvod na obavu z otvoreného rozhovoru. Pýtajte sa na ich spokojnosť, uznanie. Podporujte firemnú kultúru, kde je v poriadku hovoriť o nespokojnosti skôr, než prerastie do tichého odporu.
Have your say!