Wellbeing je stav šťastia, zdravia alebo prosperity. Avšak pozor. Finančná sloboda či čerstvá zamilovanosť vám nezaručí dlhodobý wellbeing. V súvislosti s pracovným prostredím hovoríme o celkovom emocionálnom a fyzickom blahu zamestnancov.
Aj britská štúdia potvrdila úzke prepojenie medzi fyzickým a mentálnym. Zvýšený dôraz na wellbeing vedie k väčšej spokojnosti, lepšiemu zvládaniu stresu a vyššej produktivite. Zamestnanci, ktorí zažívajú wellbeing, dodávajú kvalitnejšie výstupy, pracujú efektívnejšie. Neutekajú pri prvom probléme, voči firme sú lojálni.
Pojem „wellbeing“ sa v súvislosti s prácou a pracovným prostredím začal používať v polovici 20. storočia. Dotkol sa ho americký psychológ Abraham Maslow vo svojej známej hierarchii potrieb, fascinoval vedcov Richarda Davidsona i Martina Seligmana. Títo muži prispeli k jeho pochopeniu a šíreniu v pracovnej oblasti.
Viete, čo je na wellbeingu skvelé? Odborníci stále objavujú dôkazy o tom, wellbeing prepája fyzické i mentálne. Nie je to fixná vec, ktorá vám padla do vienka po narodení. Ide o súbor zručností, ktoré sa môžete naučiť a systematicky na nich pracovať. Ak ste sa teda naučili jazdiť na bicykli či na gitare, isto zvládnete aj wellbeing.
V koho pracovnej kompetencii sa wellbeing nachádza, nie je presne definované. Silným ťahúňom vo väčších spoločnostiach je HR manažér. Ten zohráva kľúčovú úlohu v implementácii programov zameraných na podporu wellbeingu. V menších firmách je to šéf alebo líder, ktorý si do zoznamu povinností pridáva aj starostlivosť o blaho svojich ľudí. Okrajovo sa otázke wellbeingu venujú aj marketéri. Téma totiž úzko súvisí s employer brandingom.
V ideálnom prípade by mal vo firme existovať malý interný tím, ktorý problematiku sleduje a implementuje rôzne iniciatívy. Ak pracujete v takejto spoločnosti, vážte si to.
Štúdia britskej národnej organizácie pre duševné zdravie Mind sledovala vo svojom výskume skúsenosti zamestnancov súvisiace s mentálnou pohodou na pracovisku, sústredením, blahobytom, pracovnou záťažou a inými oblasťami. Výsledky Workplace Wellbeing Index potvrdzujú, že wellbeing je nie je prázdna fráza. Podľa prieskumu až 70 % zamestnancov pociťuje alebo pociťovalo podlomené duševné zdravie. Alarmujúce je, že iba necelá polovica z nich sa o tom dokáže rozprávať so svojím nadriadeným. V prieskume sa tiež pýtali, ako ovplyvňuje mentálna nepohoda pracovný výkon. Dôvody, ktoré respondenti uvádzali boli:
V záverečných odporúčaniach odborníci z Mind nabádajú k podpore pohody na pracovisku. Podľa ich slov je dôležité vytvoriť na pracovisku program duševného zdravia a pohody, určiť zodpovedné osoby, ktoré budú mať wellbeing pod palcom. A možno začať napríklad presťahovaním do priestorov, ktoré svojím vzhľadom, vybavením a rozmiestnením wellbeing priamo podporujú.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!