Toxické pracovné prostredie je negatívne a nefunkčné prostredie na pracovisku, pre ktoré je charakteristické toxické správanie ľudí, nedostatok dôvery, komunikačné problémy a nepriateľská kultúra. Ak sa vám zdá, že táto definícia odráža pocity, ktoré zažívate v práci, zbystrite.
Toxické prostredie môže mať vážny dopad na mentálne i fyzické zdravie. Hranica medzi nezdravým toxickým a prirodzeným zdravým pracovným prostredím môže byť tenká. Kým pre jedného kolegu sú sarkastické poznámky vtipné, druhý ich môže vnímať ako typický prejav toxického prostredia. V týchto situáciách pomôže nastavenie osobných hraníc.
Magazín Forbes zverejnil zaujímavú štúdiu Work in America pod hlavičkou Asociácie amerických psychológov. V prieskume, ktorý je súčasťou štúdie, sa zaoberali otázkami psychického zdravia na pracovisku, medzigeneračnými rozdielmi, ale aj vplyvom umelej inteligencie na vykonávanú prácu.
Vo otázkach toxicity na pracovisku označilo 15 % opýtaných svoje pracovné prostredie za čiastočne alebo veľmi toxické. Prieskum odhalil aj zaujímavosť, že zamestnávatelia považujú pracovné prostredie za mentálne zdravšie, než v skutočnosti je. Myslí si to až 60 % oslovených zamestnancov. Takmer 39 % respondentov uviedlo, že ak by sa so svojim nadriadeným podelili o negatívne pocity, ktoré v práci prežívajú, malo by to na ich prácu negatívny dopad.
Dlhodobé vystavovanie sa toxickému pracovnému prostrediu má neblahé následky na vaše zdravie. Na jeho rozpoznanie nemusíte byť Hercule Poirot. Ľahko vycítite, že v kolektíve niečo škrípe, atmosféra je dusná a kolegovia sa k sebe správajú nevraživo. Aké sú typické znaky toxického prostredia?
Žiadne vzdelávanie, žiadna podpora rozvoja zamestnancov, žiaden kariéry rozvoj. Ak vo firme absentujte podpora zamestnancov v oblasti vzdelávania, zamestnanci začínajú stagnovať. Nie sú vystavení novým výzvam, nemajú možnosť kariérneho rastu a na plecia im sadá demotivácia.
Opakovane sa to stáva v menších firmách, kde manažéri nezvládajú delegovanie. S ním je totiž spojený aj presun zodpovednosti a dôvery na druhého. „Mikromanažéri“, ktorí delegovanie nezvládajú, nadmerne kontrolujú zamestnancov, neprejavujú dôveru v ich schopnosti. Výsledkom je vznik napätých vzťahov a obmedzenie kreativity.
Komunikácia je alfa & omega v osobných i pracovných vzťahoch. Patrí k nej nielen presná formulácia otázok či požiadaviek, ale aj aktívne kladenie otázok, aktívne počúvanie a neverbálna komunikácia. Ak kolegovia nedokážu viesť otvorený dialóg, medziľudské vzťahy na pracovisku sa vyostrujú. Dochádza k ignorovaniu, sarkazmu či verejnému ponižovaniu. Hranice sú prekročené a toxické prostredie vytvára priestor na šikanu.
Očakáva váš nadriadený, že budete pracovať cez víkendy a odpovedať na emailové požiadavky neskoro večer či v noci? Ak nejde o trojzmennú prácu, ide o jasný znak toxického správania. Zotieranie hraníc medzi súkromným a pracovným životom je nebezpečné. Hlavou ste stále v práci, nevenujete sa rodine. Myslíte si, že robíte veľmi veľa, no zvyčajne ste len veľmi neefektívni. Pobytom v takomto toxickom prostredí si dláždite cestu k pracovnému vyhoreniu.
Časté striedanie zamestnancov na jednotlivých pracovných pozíciách v spoločnosti neveští nič dobré. Skrývať sa za tým môže nekompetentné vedenie, nedostatok príležitostí na rozvoj a rast alebo neprimeraný tlak na výkon. Keď je miera fluktuácie vo firme vysoká, zvyčajne to odráža hlboko zakorenené problémy v organizačnej kultúre.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!