Dominika je projektová manažérka v stredne veľkej výrobnej firme v Košiciach. Leto si vychutnala naplno. Dovolenka v Chorvátsku, grilovačky s rodinou a priateľmi, podvečerné prechádzky bez stresu. A minimum pracovných e-mailov a telefonátov.
Letnú idylku prerušil september. Pracovný kolotoč sa rozbehol a zrazu má každá úloha, ktorá pristane Dominike na stôl, nálepku „Urgentné“. Poučená z minulých rokov sa Dominika začala pripravovať na neprázdninový režim už o niečo skôr. Čo jej pomohlo, aby sa po uhorkovej sezóne nedostala do pracovného tlaku?
Namiesto toho, aby čakala, kým sa tempo rozbehne samo a ona bude opäť len dobiehať, začala plánovať už koncom augusta. Nie veľkolepo ani premotivovane. Len reálne. „Otvorila som si pracovný kalendár a rozdelila tretí a štvrtý kvartál do menších celkov. Každý mesiac má inú prioritu. V septembri sa sústredím na stabilizáciu projektov, v októbri na tímové nastavenia a na začiatku novembra už riešim strategické prípravy na koniec roka.“ Ak by aj Dominika zmenila pracovnú pozíciu či zaradenie, plánovanie najbližších mesiacov bude tomu prispôsobovať.
V lete fungovala takmer bez plánu. Vybavila zopár emailov, no nič urgentné sa na ňu nezosypalo. Letné vláčne pracovné nasadenie potiahla až do konca augusta. Na začiatku septembra si oprášila a opäť nastavila tri osobné pravidlá:
Pravidlo č.1: Ráno bez mobilu. Prvých 30 minút po zobudení patrí len Dominike a mätovému čaju. Žiadne rýchle scrollovanie spravodajských noviniek, žiadne svetlo obrazoviek, hluk ani zhon. Pomalé ráno pomáha Dominike utriediť si myšlienky a pripraviť sa na pracovný deň.
Pravidlo č. 2: Tri priority denne. V minulosti sa Dominika nechala zahltiť úlohami bez toho, aby definovala ich prioritu. Časy, v ktorých bolo potrebné „všetko a hneď“ už má za sebou. Definuje si tri pracovné priority na deň, všetko navyše je už len príjemný bonus. Prechádza tak vyhoreniu a podporuje plné sústredenie.
Pravidlo č. 3: Povinné prestávky. Pre udržanie sústredenia a efektívnosti je Dominika veľkým fanúšikom techniky Pomodoro. Využíva ju dlhodobo, no po rozlietaných prázdninách ju pevne ukotvila do vlastných pravidiel.
Dominika sa v minulom roku cítila už na konci septembra ako „vyfľusnutý rezanec“. Aj keď by mala mať ešte kopec síl z letného oddychu, opak bol pravdou. Znovu túžila po dovolenke. Vtedy si uvedomila, že jej únava nie je dôsledok množstva práce, ale iba jej vlastného pracovného chaosu.
Do života si zaviedla malé rituály, ktoré sa s odstupom času potvrdili ako dobrý liek proti únave. V pondelok si plánuje veci na celý týždeň, v utorok si naordinovala „deep work days“. V piatok poobede doklepáva už len drobnosti. S kolegami si nastavila nové hranice, naučila sa hovoriť nie. Nie všetko musí byť perfektné. A nie každé urgentné je naozaj dôležité.
„Najväčší rozdiel bol v tom, že som si dovolila nezačať naplno. Začala som premyslene, plánovane a postupne,“ oceňuje Dominika svoj prístup. Teraz je jej jedinou úlohou takto nastavený pracovný rytmus udržiavať a nepodľahnúť nadvláde chaosu. Poprázdninová jeseň už nie je pre Dominiku obdobím preťaženia. Je to čas, keď znovu získava kontrolu nad svojím rytmom.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Have your say!