Brigáda alebo brigádnický pomer je druhom pracovno-právneho vzťahu, ktorý sa využíva mimo tradičného pracovného pomeru. Zamestnávateľ tak môže vo výnimočných prípadoch prijať človeka na dohodu (ľudovo tiež „na brigádu“), aby mu pomohol s plnením niektorých úloh. Je potrebné povedať, že Zákonník práce jednoznačne preferuje a zvýhodňuje klasický pracovný pomer. Zamestnávateľa aj pracovníka preto motivuje, aby ich spolupráca bola založená skôr na pracovnej zmluve a nie na brigádnickej dohode.
V porovnaní so stálym zamestnaním je brigáda len dočasnou a vedľajšou formou spolupráce.
Ako fyzická osoba môžete brigádovať na základe 3 druhov zmlúv, ktorým sa spoločne hovorí „Dohody o prácach vykonávaných mimo zamestnaneckého pomeru“. Tieto dohody sú:
Každá z týchto hodnôt má špecifické vlastnosti. Podrobnosti si môžete pozrieť v našich predchádzajúcich článkoch: Využite leto naplno – návod ako na brigádu a Ako si privyrobiť prácou na dohodu.
Slovenský pracovný trh má z rôznych dôvodov isté špecifiká. V minulosti bolo pomerne bežné, že zamestnávatelia nechceli svojich pracovníkov riadne zamestnať a ich prácu využívali mimo oficiálneho systému (ľudovo sa tomu zvykne hovoriť „práca na čierno“).
Štát proti nelegálnemu zamestnávaniu bojuje rozličnými spôsobmi. Patria medzi ne úprava legislatívy, sprísnenie sankcií, zvýšenie informovanosti zamestnávateľov a zamestnancov, inšpekcia práce a sociálna politika štátu. Aj keď sa do určitej miery štátu darí proti nelegálnemu zamestnávaniu bojovať, v niektorých sektoroch ekonomiky, respektíve v niektorých regiónoch Slovenska, je stále možné stretnúť sa s takýmto obchádzaním pracovnoprávnych predpisov.
„Prácu na čierno“ definuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a skladá sa z dvoch zložiek. Podľa toho, či hovoríme o práci na čierno z pohľadu zamestnanca alebo zamestnávateľa, rozoznáva zákon nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie.
Podľa zákona je nelegálnou prácou „závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, pokiaľ s touto osobou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer.“ Závislá práca znamená, že počúvate príkazy a pokyny svojho nadriadeného o tom, ako máte svoju prácu vykonávať. Nelegálnej práce sa dopustíte, pokiaľ pri tejto činnosti nemáte podpísanú písomnú pracovnú zmluvu alebo dohodu.
Nelegálneho zamestnávania sa môže dopustiť zamestnávateľ, ktorý do práce prijme pracovníka bez platnej pracovnej zmluvy alebo cudzinca, ktorý nemá v Slovenskej republike platný pobyt.
Zákonník práce rozoznáva, že silnejšie postavenie a z toho vyplývajúcu väčšiu zodpovednosť za nelegálnu prácu nesie zamestnávateľ, ktorý je za porušenie svojich povinností aj výrazne prísnejšie pokutovaný.
Aj napriek tomu, že za nelegálne zamestnávanie hrozia zamestnávateľom veľké sankcie, niektorí sú ochotní to risknúť. Zamestnávateľov k tomu motivujú rôzne faktory. Najčastejšie ide o neochotu platiť dane, odvody a poplatky za zamestnanca.
Uvedieme si to na konkrétnom príklade. Ak ste ako pracovník nastúpili k zamestnávateľovi za minimálnu mzdu, v roku 2020 ste v hrubom dostali 580€. Na účet dostanete výplatu okolo 477€ (konečná suma závisí od toho, či si uplatňujete nezdaniteľnú časť základu dane, máte deti a podobne. Na výpočet čistej mzdy môžete použiť našu kalkulačku čistej mzdy na našej stránke Platy.sk).
Ako zamestnanec odvediete štátu 103€ na dani z príjmu a odvodoch. Zároveň váš zamestnávateľ za vás odvedie ďalších viac ako 200€ na ďalšom poistení. Celkovo sú tak náklady vášho zamestnávateľa na vás 784€, pričom vy ako zamestnanec dostane priamo len 477€ (zvyšok ide štátu).
Takmer totožná situácia platí aj pri brigádach. Celkové náklady na brigádnika a výsledná čistá mzda závisia aj od toho, koľko zarobíte (do 200€ je suma oslobodená od odvodov), či je práca pravidelná alebo nepravidelná, respektíve, či ste študentom alebo poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku.
Medzi ďalšie dôvody, prečo chce zamestnávateľ zamestnávať pracovníkov nelegálne, patrí aj zvýšená byrokratická zaťaž (vedenie evidencie, nahlasovanie zamestnanca na úrady, príprava pracovných zmlúv, resp. dohôd a pod.), nedostatočná informovanosť zamestnávateľa, ale aj snaha obísť a zneužiť systém.
Ak ako pracovník pracujete nelegálne, je toto porušenie považované za priestupok. Pokuta za tento priestupok sa môže vyšplhať až do výšky 331€. Na spáchanie tohto priestupku sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti. Zákon o priestupkoch hovorí o zavinení z nedbanlivosti nasledovné:
Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
Okrem priamych postihov vám hrozia aj nepriame postihy. Jedným z týchto nepriamych postihov je vyškrtnutie z registra nezamestnaných na Úrade práce – zanikne vám nárok na podporu v nezamestnanosti a budete si musieť odvody platiť sami.
Zároveň budete musieť vrátiť sociálne dávky, ktoré vám boli vyplatené neprávom alebo vo vyššej miere, ako by mali byť vyplatené, keby ste pracovali legálne.
Tieto sankcie sú však nič v porovnaní s tým, čo hrozí zamestnávateľovi. Nelegálne zamestnávanie považuje zákon za správny delikt. V závislosti od rozličných podmienok (počet nelegálne zamestnaných pracovníkov, intenzita ich využívania, veľkosť zamestnávateľa a pod.) hrozí nelegálne zamestnávajúcemu zamestnávateľovi priama pokuta vo výške od 2 000€ až do výšky 200 000€.
Keďže ide o správny delikt, vôbec nezáleží na tom, či je zamestnávateľovo správanie zavinené. Rozhoduje len fakt, že u zamestnávateľa vznikol tento protiprávny stav a samotný zamestnávateľ v tom môže byť nezavinene.
Zároveň nepriame sankcie sú pre zamestnávateľa často ešte zničujúcejšie ako samotná pokuta. V prípade nepriamych sankcií býva zamestnávateľ zapísaný do zoznamu subjektov, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. V súčasnosti je v tomto registri uvedených vyše 4 200 subjektov: https://www.ip.gov.sk/app/registerNZ/
Takýto zápis ho automaticky diskvalifikuje z účasti na verejnom obstarávaní. Taktiež stráca právo na dotáciu z verejných prostriedkov, medzi ktoré patria aj prostriedky z fondov Európskej únie.
Okrem nelegálnej práce, ktorá je založená na tom, že človek pracuje bez pracovnej zmluvy, resp. dohody, je možné porušovať pracovno-právne predpisy aj iným spôsobom. Konkrétne, porušovaním alebo obchádzaním zákonných povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce.
Medzi najčastejšie porušenia Zákonníka práce patrí
Zákonník práce obmedzuje množstvo odpracovaných hodín v rámci dohôd. Ide o nasledujúci objem práce: 350 hodín za kalendárny rok v prípade Dohody o vykonaní práce, 20 hodín za týždeň v priemere pre študentov na základe Dohody o brigádnickej práci študentov, 10 hodín týždenne v prípade Dohody o pracovnej činnosti.
V praxi sa môže stať, že od vás bude zamestnávateľ požadovať, aby ste odpracovali viac hodín než je dohodnuté. V prípade Dohody o brigádnickej práci študentov je možné prekročiť objem 20 hodín na týždeň, pokiaľ niektorý z iných týždňov odrobí študent menej. Maximálne 20 hodín totiž musí pracovník odpracovať v priemere.
Ďalším častým porušením Zákonníka práce je vyplatenie časti mzdy „na ruku“ bez riadneho zaevidovania. Aj keď sa vám môže takáto forma výplaty zdať priaznivá (aj s ohľadom na vyššie spomínané poplatky štátu), takáto výhoda je len klamlivá. Za prijatie výplaty „na ruku“ vám a vášmu zamestnávateľovi môže hroziť trestné stíhanie za trestný čin skrátenia dane a poistného s trestnou sadzbou 1 až 5 rokov.
Porušeniami na poli pracovného práva sa zaoberá inšpekcia práce.
Okrem toho, že sa vyhnete vyššie spomínaným sankciám, existuje niekoľko ďalších právnych a praktických dôvodov, prečo je lepšie pracovať s riadnou zmluvou.
Ak by sa k vám zamestnávateľ zachoval neférovo a protizákonne, môžete dať jeho správanie posúdiť inšpekcii práce a svoje pohľadávky si môžete domôcť na súde.
V celkovom porovnaní má nelegálna práca oveľa viac nástrah a negatív ako výhod. Ak si plánujete privyrobiť brigádou, vždy trvajte na tom, aby ste mali so zamestnávateľom uzatvorenú písomnú zmluvu.
© 2016, Všetky práva vyhradené!
Dobrý deň, nastúpil som v Bolt v októbri z šéfom sme sa dohodli naj mi vystaví papier dohodu o vykonaní práce od fotil si moje údaje vodičák občiansky preukaz. Pracoval som tam mesiac zliadom nato, že dohodu mi nevistavil tak som sa rozhodol, že dám výstup, že snimi skončím mal som dostať 15 novembra výplatu ne vyplatili mi naťahujú to môžem ich dať na inšpektorát práce? Ďakujem.