Blog Profesia.sk
jún
17

Toto vám hrozí, ak budete brigádovať „na čierno“

Autor: | Kategórie: Pracovné právo | Značky: , ,
Toto vám hrozí, ak budete brigádovať „na čierno“
Aj vy môžete byť skôr alebo neskôr postavený pred otázku, či máte ísť brigádovať s platne uzavretou dohodou, alebo to skúsite "na čierno". Vysvetlíme vám nevýhody takejto nelegálnej práce a sankcie, ktoré vám kvôli tomu môžu hroziť. Zároveň si v krátkosti predstavíme výhody brigádovania s riadne podpísanou zmluvou.

Čo je brigáda? 

Brigáda alebo brigádnický pomer je druhom pracovno-právneho vzťahu, ktorý sa využíva mimo tradičného pracovného pomeru. Zamestnávateľ tak môže vo výnimočných prípadoch prijať človeka na dohodu (ľudovo tiež „na brigádu“), aby mu pomohol s plnením niektorých úloh. Je potrebné povedať, že Zákonník práce jednoznačne preferuje a zvýhodňuje klasický pracovný pomer. Zamestnávateľa aj pracovníka preto motivuje, aby ich spolupráca bola založená skôr na pracovnej zmluve a nie na brigádnickej dohode.

V porovnaní so stálym zamestnaním je brigáda len dočasnou a vedľajšou formou spolupráce.

Ako fyzická osoba môžete brigádovať na základe 3 druhov zmlúv, ktorým sa spoločne hovorí „Dohody o prácach vykonávaných mimo zamestnaneckého pomeru“. Tieto dohody sú:

Každá z týchto hodnôt má špecifické vlastnosti. Podrobnosti si môžete pozrieť v našich predchádzajúcich článkoch:  Využite leto naplno – návod ako na brigádu a Ako si privyrobiť prácou na dohodu.

Čo je práca „na čierno“?

Slovenský pracovný trh má z rôznych dôvodov isté špecifiká. V minulosti bolo pomerne bežné, že zamestnávatelia nechceli svojich pracovníkov riadne zamestnať a ich prácu využívali mimo oficiálneho systému (ľudovo sa tomu zvykne hovoriť „práca na čierno“).

Štát proti nelegálnemu zamestnávaniu bojuje rozličnými spôsobmi. Patria medzi ne úprava legislatívy, sprísnenie sankcií, zvýšenie informovanosti zamestnávateľov a zamestnancov, inšpekcia práce a sociálna politika štátu. Aj keď sa do určitej miery štátu darí proti nelegálnemu zamestnávaniu bojovať, v niektorých sektoroch ekonomiky, respektíve v niektorých regiónoch Slovenska, je stále možné stretnúť sa s takýmto obchádzaním pracovnoprávnych predpisov.

„Prácu na čierno“ definuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a skladá sa z dvoch zložiek. Podľa toho, či hovoríme o práci na čierno z pohľadu zamestnanca alebo zamestnávateľa, rozoznáva zákon nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie.

Podľa zákona je nelegálnou prácouzávislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, pokiaľ s touto osobou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer.“ Závislá práca znamená, že počúvate príkazy a pokyny svojho nadriadeného o tom, ako máte svoju prácu vykonávať. Nelegálnej práce sa dopustíte, pokiaľ pri tejto činnosti nemáte podpísanú písomnú pracovnú zmluvu alebo dohodu.

Nelegálneho zamestnávania sa môže dopustiť zamestnávateľ, ktorý do práce prijme pracovníka bez platnej pracovnej zmluvy alebo cudzinca, ktorý nemá v Slovenskej republike platný pobyt.

Zákonník práce rozoznáva, že silnejšie postavenie a z toho vyplývajúcu väčšiu zodpovednosť za nelegálnu prácu nesie zamestnávateľ, ktorý je za porušenie svojich povinností aj výrazne prísnejšie pokutovaný.

Napriek tomu to mnohí skúšajú

Aj napriek tomu, že za nelegálne zamestnávanie hrozia zamestnávateľom veľké sankcie, niektorí sú ochotní to risknúť. Zamestnávateľov k tomu motivujú rôzne faktory. Najčastejšie ide o neochotu platiť dane, odvody a poplatky za zamestnanca.

Uvedieme si to na konkrétnom príklade. Ak ste ako pracovník nastúpili k zamestnávateľovi za minimálnu mzdu, v roku 2020 ste v hrubom dostali 580€. Na účet dostanete výplatu okolo 477€ (konečná suma závisí od toho, či si uplatňujete nezdaniteľnú časť základu dane, máte deti a podobne. Na výpočet čistej mzdy môžete použiť našu kalkulačku čistej mzdy na našej stránke Platy.sk).

Ako zamestnanec odvediete štátu 103€ na dani z príjmu a odvodoch. Zároveň váš zamestnávateľ za vás odvedie ďalších viac ako 200€ na ďalšom poistení. Celkovo sú tak náklady vášho zamestnávateľa na vás 784€, pričom vy ako zamestnanec dostane priamo len 477€ (zvyšok ide štátu).

Takmer totožná situácia platí aj pri brigádach. Celkové náklady na brigádnika a výsledná čistá mzda závisia aj od toho, koľko zarobíte (do 200€ je suma oslobodená od odvodov), či je práca pravidelná alebo nepravidelná, respektíve, či ste študentom alebo poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku.

Medzi ďalšie dôvody, prečo chce zamestnávateľ zamestnávať pracovníkov nelegálne, patrí aj zvýšená byrokratická zaťaž (vedenie evidencie, nahlasovanie zamestnanca na úrady, príprava pracovných zmlúv, resp. dohôd a pod.), nedostatočná informovanosť zamestnávateľa, ale aj snaha obísť a zneužiť systém.

Aké sú následky brigádovania na čierno pre zamestnancov?

Ak ako pracovník pracujete nelegálne, je toto porušenie považované za priestupok. Pokuta za tento priestupok sa môže vyšplhať až do výšky 331€. Na spáchanie tohto priestupku sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti. Zákon o priestupkoch hovorí o zavinení z nedbanlivosti nasledovné:

Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

  1. a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí,
  2. b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Okrem priamych postihov vám hrozia aj nepriame postihy. Jedným z týchto nepriamych postihov je vyškrtnutie z registra nezamestnaných na Úrade práce – zanikne vám nárok na podporu v nezamestnanosti a budete si musieť odvody platiť sami.

Zároveň budete musieť vrátiť sociálne dávky, ktoré vám boli vyplatené neprávom alebo vo vyššej miere, ako by mali byť vyplatené, keby ste pracovali legálne.

 Aké sú následky brigádovania na čierno pre zamestnávateľov?

Tieto sankcie sú však nič v porovnaní s tým, čo hrozí zamestnávateľovi. Nelegálne zamestnávanie považuje zákon za správny delikt. V závislosti od rozličných podmienok (počet nelegálne zamestnaných pracovníkov, intenzita ich využívania, veľkosť zamestnávateľa a pod.) hrozí nelegálne zamestnávajúcemu zamestnávateľovi priama pokuta vo výške od 2 000€ až do výšky 200 000€.

Keďže ide o správny delikt, vôbec nezáleží na tom, či je zamestnávateľovo správanie zavinené. Rozhoduje len fakt, že u zamestnávateľa vznikol tento protiprávny stav a samotný zamestnávateľ v tom môže byť nezavinene.

Zároveň nepriame sankcie sú pre zamestnávateľa často ešte zničujúcejšie ako samotná pokuta. V prípade nepriamych sankcií býva zamestnávateľ zapísaný do zoznamu subjektov, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. V súčasnosti je v tomto registri uvedených vyše 4 200 subjektov: https://www.ip.gov.sk/app/registerNZ/

Takýto zápis ho automaticky diskvalifikuje z účasti na verejnom obstarávaní. Taktiež stráca právo na dotáciu z verejných prostriedkov, medzi ktoré patria aj prostriedky z fondov Európskej únie.

Ostatné spôsoby porušenia alebo obchádzania pracovného práva

Okrem nelegálnej práce, ktorá je založená na tom, že človek pracuje bez pracovnej zmluvy, resp. dohody, je možné porušovať pracovno-právne predpisy aj iným spôsobom. Konkrétne, porušovaním alebo obchádzaním zákonných povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce.

Medzi najčastejšie porušenia Zákonníka práce patrí

  1. obchádzanie množstva odpracovaných hodín a
  2. výplata časti mzdy „na ruku“ bez riadnej evidencie.

Zákonník práce obmedzuje množstvo odpracovaných hodín v rámci dohôd. Ide o nasledujúci objem práce: 350 hodín za kalendárny rok v prípade Dohody o vykonaní práce, 20 hodín za týždeň v priemere pre študentov na základe Dohody o brigádnickej práci študentov, 10 hodín týždenne v prípade Dohody o pracovnej činnosti.

V praxi sa môže stať, že od vás bude zamestnávateľ požadovať, aby ste odpracovali viac hodín než je dohodnuté. V prípade Dohody o brigádnickej práci študentov je možné prekročiť objem 20 hodín na týždeň, pokiaľ niektorý z iných týždňov odrobí študent menej. Maximálne 20 hodín totiž musí pracovník odpracovať v priemere.

Ďalším častým porušením Zákonníka práce je vyplatenie časti mzdy „na ruku“ bez riadneho zaevidovania. Aj keď sa vám môže takáto forma výplaty zdať priaznivá (aj s ohľadom na vyššie spomínané poplatky štátu), takáto výhoda je len klamlivá. Za prijatie výplaty „na ruku“ vám a vášmu zamestnávateľovi môže hroziť trestné stíhanie za trestný čin skrátenia dane a poistného s trestnou sadzbou 1 až 5 rokov.

Porušeniami na poli pracovného práva sa zaoberá inšpekcia práce.

Prečo sa oplatí brigádovať so zmluvou?

Okrem toho, že sa vyhnete vyššie spomínaným sankciám, existuje niekoľko ďalších právnych a praktických dôvodov, prečo je lepšie pracovať s riadnou zmluvou.

  • Právna istota. Zamestnávateľ si s vami nebude môcť robiť, čo sa mu bude chcieť. Na základe podpisu pracovnej zmluvy alebo dohody vám vzniknú presne určené práva a povinnosti, ktorých plnenie budete môcť od vášho zamestnávateľa vyžadovať. Ak by vám zamestnávateľ nechcel tieto práva priznať, môžete podať podnet na inšpekcii práce a domáhať sa plnenia týchto práv súdnou cestou.
  • Minimálna mzda – ako zamestnanec alebo brigádnik máte právo na minimálnu mzdu. V hodinovom vyjadrení vychádza minimálna mzda za rok 2020 vo výške 3,333 € v hrubom. Menej vám zamestnávateľ nemôže dať.
  • Podľa Zákonníka práce máte právo na prestávky v práci. Ak je váš pracovný čas dlhší ako 6 hodín, máte počas neho nárok na 30 minút prestávky. Ak máte menej ako 18 rokov, potom už od 4 a pol hodinovej zmeny. Taktiež máte právo na nepretržitý denný odpočinoknepretržitý odpočinok v týždni (väčšinou voľný víkend). Za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci vám patrí mzdové zvýhodnenie podľa Zákonníka práce.
  • Do výšky 200€ mesačne nemusíte platiť odvody. Ak ste študentom alebo poberateľom dôchodku a zarobíte do 200€ za mesiac, nemusí za vás zamestnávateľ platiť odvody.
    Ak by ste zarobili viac, bude vaša odmena o čosi nižšia, ale je tu pozitívna stránka. Začali ste si práve odkladať na dôchodok v rámci dôchodkového sporenia a platiť nemocenské poistenie.
  • Ak vám počas a v priamej súvislosti s výkonom práce vznikne škoda, musí vám ju zamestnávateľ uhradiť.
  • Ak s vami zamestnávateľ ukončí dohodu jednostranne, máte výpovednú dobu až 15 dní.

Ak by sa k vám zamestnávateľ zachoval neférovo a protizákonne, môžete dať jeho správanie posúdiť inšpekcii práce a svoje pohľadávky si môžete domôcť na súde.

V celkovom porovnaní má nelegálna práca oveľa viac nástrah a negatív ako výhod. Ak si plánujete privyrobiť brigádou, vždy trvajte na tom, aby ste mali so zamestnávateľom uzatvorenú písomnú zmluvu.

szabo@profesia.sk
Martin Szabo
Customer Support Specialist
Profesia spol. s r.o.
Vyštudovaný právnik. V Profesii pomáha uchádzačom a klientom zorientovať sa na stránkach Profesie a odpovedať na otázky o práci. Vo voľnom čase číta rád literatúru každého druhu.
Všetky články autora

Jeden komentár

  1. Pridal: Erik | 17. novembra 2022 21:35
    Odpovedať

    Dobrý deň, nastúpil som v Bolt v októbri z šéfom sme sa dohodli naj mi vystaví papier dohodu o vykonaní práce od fotil si moje údaje vodičák občiansky preukaz. Pracoval som tam mesiac zliadom nato, že dohodu mi nevistavil tak som sa rozhodol, že dám výstup, že snimi skončím mal som dostať 15 novembra výplatu ne vyplatili mi naťahujú to môžem ich dať na inšpektorát práce? Ďakujem.

Pridať komentár

Napísať odpoveď pre Erik Zrušiť odpoveď

správa *

meno *

e-mail *

Hľadať

Najčítanejšie za mesiac

Kategórie

Facebook